Nikéforos Grégoras
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nikéforos Grégoras (iné mená pozri nižšie; * medzi 1290 až 1294 Hérakleia Pontiké[1] – † medzi 1358 až 1361, Konštantínopol[1]) bol byzantský polyhistor, filozof, teológ, historik, astronóm.[2][3] Býva označovaný za najväčšieho a najvšestrannejšieho byzantského učenca svojej doby.[4] Navrhol konštrukciu astrolábu a snažil sa vypočítať zatmenie Slnka, neúspešne taktiež navrhoval reformu kalendára a nový spôsob výpočtu Veľkej noci.[1][4]
Rýchle fakty Osobné informácie, Narodenie ...
Nikéforos Grégoras | |
polyhistor, spisovateľ, historik, filozof, | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | medzi 1290 až 1294 |
Hérakleia Pontiké | |
Úmrtie | medzi 1358 až 1361 |
Konštantínopol | |
Národnosť | grécka |
Dielo | |
Žánre | filozofické a teologické pojednania, kronika |
Témy | dejiny Byzantskej ríše, filozofia, teológia |
Zavrieť
Patril ku konzervatívnym protilatinským pravoslávnym teológom, viedol polemiky proti Gregorovi Palamovi i Barlaamovi z Kalábrie. Po vzore svojho učiteľa Theodóra Metochita bol platonistom, prejavovali sa uňho vysoko skeptické tendencie, ktoré kombinoval s platonizmom podľa vzoru Filóna Alexandrijského.[3]