Nórske more
more / From Wikipedia, the free encyclopedia
Nórske more (nór. Norskehavet) je okrajové more Atlantického oceánu, ktoré býva niekedy zaraďované k Severnému ľadovému oceánu.[4] Tvorí dôležité spojenie medzi otvoreným severným Atlantikom a Severným ľadovým oceánom. More leží medzi Nórskom, Islandom, súostrovím Špicbergy a ostrovom Jan Mayen a má rozlohu 1,383 milióna km2. Na rozdiel od Severného mora, nadväzujúceho na juhu, a Barentsovho mora na severovýchode nie je šelfovým morom, ale dosahuje hĺbku až 4 000 metrov. Jeho dno je veľmi členité a bohaté na ložiská ropy a zemného plynu, pobrežné vody slúžia ako neresiská mnohým druhom rýb.
Nórske more | |
Svetadiel | Európa |
---|---|
Štáty | Nórsko Faerské ostrovy[pozn 1] Island |
Súradnice | 69°0′S 0°1′V |
Rozloha | 1 383 000 km² |
Nadradený celok | Atlantický oceán/Severný ľadový oceán |
Susedné celky | Grónske more, Barentsovo more, Severné more, Atlantický oceán |
Prítok(y) | Altaelva, Namsen, Orkla, Vefsna |
Max. hĺbka | 3 970 m |
Priem. hĺbka | 2 000 m |
Objem | 2 408 000 km³ |
[1][2][3] |
Severoatlantický prúd je príčinou vyrovnaných teplôt vody po celý rok, ktoré sú zhruba o 10 °C vyššie ako zodpovedá stupňu zemepisnej šírky. Spolu so susedným Grónskym morom je Nórske more miestom vzniku severoatlantického podmorského prúdu (angl. North Atlantic Deep Water); teplá voda Severoatlantického prúdu s vysokou salinitou sa tu ochladzuje a klesá do hlbín oceánu. Nórske more je rozhodujúcim miestom pre vznik a udržanie termohalinného výmenníku svetového oceánu.
Reliéf dna mora je tvorený dvoma výraznými podmorskými panvami – Nórskou panvou a Lofotskou panvou. Od Grónskeho mora je Nórske more na dne oddelené Mohnovým chrbtom. Pred zhruba osemtisíc rokmi došlo v Nórskom mori k obrovskému podmorskému zosuvu Storrega, ktorý mal za následok vlnu tsunami na pobreží Nórskeho a Severného mora.