Nútená práca
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nútená práca alebo povinná práca je práca alebo služba, ktorá je od osoby vymáhaná pod hrozbou trestu. Takáto osoba sa na danú prácu neponúkla dobrovoľne.[1][2]
Nútená práca môže mať rôzne formy, vrátane dlhového otroctva, obchodovania s ľuďmi a iné formy novodobého otroctva. Obeťami sú často najzraniteľnejšie osoby - ženy a dievčatá nútené k prostitúcii, zadlžení migranti, továrenskí alebo poľnohospodárski robotníci, ktorým nie je umožnené jednoduchým spôsobom opustiť svoje zamestnanie a za ich prácu im je vyplácaná veľmi nízka alebo žiadna mzda.[3] Za nútenú prácu nemožno považovať[1]:
- prácu alebo službu vyžadovaná v dôsledku povinnej vojenskej služby, ak sa jedná o prácu čisto vojenskej povahy;
- prácu alebo službu, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností občanov zvrchovanej krajiny.
- prácu alebo službu vyžadovanú od osoby odpykávajúcej si trest vynesený riadnym súdom, ak je uvedená práca alebo služba vykonávaná pod dohľadom a kontrolou orgánu verejnej moci, a táto osoba nie je najatá alebo daná k dispozícii fyzickým osobám, spoločnostiam alebo združeniam;
- prácu alebo službu vyžadovanú v prípade núdze alebo všeobecného ohrozenia, napr. v prípade vojny, živelnej pohromy ohrozenia požiar, povodňou, hladomorom, zemetrasením, prudkej epidémie alebo nákazy zvierat atď.
- drobné komunálne služby, ktoré uskutočňujú členovia komunity a sú v priamom záujme spomínanej komunity.
Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce bolo obeťou nútenej práce v roku 2012 asi 21 miliónov ľudí, z toho 11,4 milióna žien a dievčat a 9,5 milióna mužov a chlapcov.[4]