Okres (Česko)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Okresy v Česku sú územné jednotky stredného stupňa, na ktoré sa delí územie štátu s výnimkou Prahy podľa zákona č. 36/1960 Zb. O územnom členení štátu, v znení neskorších zmien. Názov okresu je jedinečný v rámci celého Česka. Od vzniku okresu Jeseník 1. januára 1996 má Česko 76 okresov[1] (hlavné mesto Praha nepatrí do žiadneho z nich).
Okresy sa ďalej delia na obce a vojenské obvody (vojenské újezdy) (ústavnosť existencie vojenských obvodov je však napádaná[2]). Územie niektorých štatutárnych miest (Brno) tvoria samostatné okresy (okres Brno-město) a kým existovali okresné úrady, ich pôsobnosť vykonávali pre svoje územie magistráty týchto miest a orgány samosprávnych častí týchto miest ( § 10 zákona č. 147/2000 Zb.). Praha nie je a nebola okresom a jej územie sa nedelí na okresy, ale na desať očíslovaných obvodov. Praha mala podľa prílohy č. 1 zákona č. 147/2000 Zb. právomoci okresného úradu pre svoje územia, ktorú sčasti prenášala štatútom na orgány svojich obvodov, neskôr vybraných mestských častí.
Číselník okresov je vytváraný a udržiavaný Českým štatistickým úradom; zmeny v okresoch (vznik, zmenu vymedzenia) schvaľuje vláda ČR. Pre zjednodušenie v číselníkoch a databázach ČŠÚ Ministerstva vnútra alebo v ich výstupoch niekedy nie je dôsledne dodržiavaná právna terminológia v súlade so zákonmi.
Do 31. decembra 2007 boli okresy jednotkou NUTS 4, od 1. januára 2008 bola v rámci Európskej únie táto úroveň prevedená do sústavy LAU, okresy sú teda jednotkou úrovne LAU 1.
Okresné úrady na území Česka ukončili svoju činnosť 31. decembra 2002 v rámci druhej fázy reformy územnej správy. Obvody bývalých okresov aj po 1. januári 2003 zostali zachované pre potreby súdov, polície, archívov, úradov práce atď. Ďalej sa využívajú ako štatistická jednotka, niekedy aj ako rozlišovací údaj k názvu obce a niektorých neštátnych organizácií.
Obvody úrady práce,[3] okresnej správy sociálneho zabezpečenia[4] sú zachované v plnom rozsahu. Pozemkové úrady ich využívajú len v tom rozsahu, ako boli vymedzené k 1.1.2000.[5] Okrem týchto zvyškov štátnej správy na okresnej úrovni hrajú okresy aj naďalej úlohu pre fungovanie profesijnej samosprávy, konkrétne pre okresné združenia lekárov, stomatológov, lekárnikov[6] a veterinárnych lekárov.[7] Systém súdov a prokuratúry síce zachoval usporiadanie vychádzajúce z doterajších krajov a okresov a ich sídiel aj názvy "krajský" a "okresný", ale súdne obvody týchto súdov boli redefinované špeciálnym zákonom[8] a časom sa od nich vymedzenie okresov podľa zákona o územnom členení štátu odklonilo.
Kompetencie okresných úradov prevzali sčasti krajské úrady a sčasti obecné úrady obcí s rozšírenou pôsobnosťou štátnej správy, ktorých správne obvody sú spravidla o niečo menšie ako okresy a v niektorých prípadoch presahovali aj cez hranice okresov. Tento stav nastal pri 152 obciach a narušil tak skladobnosť územného členenia štátu. Bolo rozhodnuté v rámci reformy územnej správy skladobnosť na týchto úrovniach dosiahnuť, hoci k faktickému výkonu pôsobností to nie je nevyhnutné. Čiastočne sa podarilo realizovať tento krok zmenou okresnej príslušnosti 119 obcí vydaním vyhlášky číslo 513/2006 Zb., Ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007. Výnimkou je doteraz 33 obcí patriacich do správnych obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou Český Brod (4 obce ležia v okrese Nymburk), Jihlava (1 obec leží v okrese Havlíčkův Brod), Stod (9 obcí leží v okrese Domažlice), Tanvald (1 obec leží v okrese Semily), Turnov (13 obcí leží v okrese Liberec a 3 obce ležia v okrese Jablonec nad Nisou) a Valašské Klobouky (2 obce ležia v okrese Vsetín).