Oravikum
From Wikipedia, the free encyclopedia
Oravikum niekedy tiež pieninikum je označenie klasických stavebných jednotiek bradlového pásma, tvorené najmä plytkovodnou čorštynskou, hlbokovodnou kysuckou a prechodnými jednotkami medzi nimi (niedzická, pruská, čertežická, pieninská, oravská, nižňanská, streženická, jednotka fodorky/jednotka grajcarka), prípadne ich pôvodného sedimentačného priestoru nachádzajúcom sa na predpokladanej Čorštynskej elevácii, intraoceanickom chrbáte[1], ktorý oddeľoval predpokladaný Váhický oceán na juhu od Valaiského oceánu na severe. Oravikum je niektorými pokladané za geometrické pokračovanie penninickej Briançonnaiskej zóny[2].
Geológia Západných Karpát |
---|
Morfotektonické členenie |
|
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
Paleogeografické termíny |
Portál vied o Zemi |
Oravické jednotky tvoria hlavne jurské a kriedové, najmä karbonátové usadené horniny. Tieto súvrstvia boli neskôr na rozhraní kriedy a paleogénu odlúčené od svojho podložia a následne počas treťohôr prekonali viacnásobnú krehkú deformáciu, vrásnenie a transpresiu. Dnes preto budujú zónu s komplikovanou bradlovou stavbou.
Názov oravikum, bol odvodený od oblasti Oravy, definoval ho Michal Maheľ vo svojich prácach v priebehu rokov 1983 až 1986. Používané synonymum pieninikum[3] alebo staršie pieninské pásmo Maheľ navrhol nepoužívať, pre veľkú podobnosť a možnosť zámeny s alpským termínom penninikum.[4]