Parlamentár
From Wikipedia, the free encyclopedia
Parlamentár je osoba (spravidla dôstojník ozbrojených síl) poverená bojujúcou stranou vyjednávať s nepriateľskou bojujúcou stranou ohľadne uzavretia prímeria (angl. armstice), dočasného zastavenia bojov (angl. truce) napr. kvôli zberu ranených, výmene zajatcov a pod. Osoba dáva najavo svoje postavenie parlamentára nesením bielej vlajky,[pozn 1] pričom je povinnosťou parlamentára, aby bola dostatočne viditeľná. Rovnako sa legitimuje písomným poverením od veliteľstva svojich ozbrojených síl. V súčasnosti sa už využíva nadviazanie rádiového spojenia, predchádzajúce vyslaniu parlamentára.[2][3]
Podľa článku (čl.) 32 Haagskej konvencie z 18. októbra 1907, účinnej od 26. januára 1910,[4] má parlamentár právo na nedotknuteľnosť ako aj na sprievod pozostávajúci z trubača, bubeníka a tlmočníka. V prípade, pokiaľ by sa parlamentár snažil využiť svoju pozíciu na získavanie informácií o nepriateľovi,[pozn 2] má podľa čl. 33 veliteľ bojujúcej strany, s ktorou parlamentár vyjednáva, právo dočasne ho zadržať. Veliteľ bojujúcej strany ho taktiež nemá povinnosť prijať. Podľa čl. 34 parlamentár stráca svoje práva pokiaľ je bez pochýb dokázané, že sa svoje postavenie zneužije na vyprovokovanie alebo spáchanie zrady.[5] Porušenie týchto ustanovení konvencie sa pokladá za vojnový zločin. Parlamentár ale má na zodpovednosti výber správneho momentu na príchod k nepriateľovi, t. j. mimo aktívneho priebehu boja, keďže zabitie parlamentára omylom sa nepokladá za porušenie konvencie.[2][6]