Predrománske výtvarné umenie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Predrománske výtvarné umenie[1][2] je súborne označenie širokej množiny antikizujúceho a stredovekého umenia, zahŕňajúceho viacero individuálnych umeleckých smerov, prevažne kresťanského charakteru. Rozvíjalo sa v západnej Európe približne medzi 5. storočím až prvou polovicou 11. storočia. Jeho vývoj je úzko spojený s pádom Západorímskej ríše (476). Kým vo Východorímskej ríši umenie kontinuálne nadviazalo na antickú tradíciu a postupne prešlo k osobitnému byzantskému umeniu. Na kresťanskom Západe sa umelecká homogenita rozpadla na viacero lokálnych smerov. Výboje Longobardov, Ostrogótov, Vandalov a ďalších germánskych kmeňov, sťahovanie národov ale aj expanzia kresťanstva. Vytvárajú priestor na vývoj umenia so špecifickými charakteristickým črtami, v ktorom sa spája antická a kresťanská tradícia s umením barbarov. Vznikajú nové štáty (napríklad Ostrogótske kráľovstvo, Longobardské kráľovstvo, Franská ríša, Vizigótska ríša atď...) a kultúrne centrá vybudované na mocenskom, svetonázorovom a jazykovom princípe.[3][4]