slovenský architekt From Wikipedia, the free encyclopedia
Quidó Cornél Hoepfner (* 23. august 1868, Spišské Podhradie – † 26. február 1945, Budapešť) bol uhorský architekt.
Quidó Cornél Hoepfner | |
maďarský architekt | |
Narodenie | 23. august 1868 Spišské Podhradie, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 26. február 1945 (76 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Národnosť | maďarská |
Známy vďaka | projektom stavieb hotelov vo Vysokých Tatrách |
Alma mater | Technická univerzita , Budapešť |
Profesia | architekt |
Aktívne roky | 1890 – 1945 |
Odkazy | |
Commons | Quidó Hoepfner |
Je považovaný za jednu z ústredných osobností uhorského a maďarského architektonického života na prelome 19. – 20. storočia. Tvorí osobitú alternatívu hlavného architektonického prúdu. Quidó Hoepfner patril do skupiny architektov, ktorí výrazne zasiahli do výrazu maďarskej krajiny. Títo architekti vniesli do maďarskej architektúry všetky štýly sveta. V dejepise maďarskej secesie je známy citát Odona Lechnera z roku 1902: „ Keď ide cudzinec ulicami Budapešti, vidí všetky štýly národov sveta, len maďarský národný v našej architektúre nenájde.Secesia prenikla z Viedne do Budapešti a predovšetkým odtiaľ sa dostala aj na Slovensko. Napriek jej krátkemu trvaniu sa zachovalo na veľa secesných stavieb na celom území Slovenska. Medzi nimi boli aj diela Quida Hoepfnera.
Guido Cornél Hoepfner sa narodil 23. augusta 1868 v Spišskom Podhradí v rodine finančníka a redaktora Gustava Hoepfnera st. (1833-1900), ktorý viedol Zipser Credit Bank a Hermíny rod. Maurerovej (1837-1893) ako druhorodené dieťa. Mal dvoch súrodencov- sestru Elsu (1863-1921) a brata Gustava (1872-1932), ktorý sa vydal v otcových šľapajach a pôsobil v bankovej sfére. Absolvoval Reálne gymnázium v Levoči a v roku 1886 začal študovať na Technickej univerzite v Budapešti technické inžinierstvo a architektúru. Po ukončení štúdia sa usadil v Budapešti.
26. januára 1892 sa oženil s Máriou Fleischerovou z Levoče (1869 - 1901), dcérou bývalého župného lekára MUDr. Friedricha Fleischera (1813 - 1890). Z manželstva sa narodili dve dcéry Editha (1893 - 1918) a Lili (1894 – 1895).
Silné väzby a spoločenská angažovanosť ho viedli k tomu, že počas celého života neustále udržiaval styky so svojím rodným krajom. Bol členom a neskôr predsedom Spišského spoločenského kruhu a Spišského spolku v Budapešti.
Ešte počas štúdií pracoval v Uhorských štátnych železniciach ako praktikant. Spolupracoval na mnohých projektoch, napríklad na projekte železničnej stanice v Temešvári (Rumunsko). Zúčastnil sa mnohých verejných súťaží. V ateliéri prof. Alajosa Hauszmanna (1847-1926) pracoval na dokončení prestavby a dostavby budinského kráľovského hradu. Mal podiel na návrhu jazdiarne kráľovskej a novej arcikniežatskej stajne a ďalších drobných stavieb. Cisár Franišek Jozef I. mu za tieto práce udelil v roku 1906 Rád rytierskeho kríža Františka Jozefa. Pochovaný je na Farkašrétskom cintoríne v Budapešti spolu so svojou prvou manželkou Máriou, rod. Fleischerovou z Levoče (1869 - 1901) a dcérami Edithe (1893-1918) a Lili (1894-1895).
Spolupracoval s architektom Gézom Györgyim (1851-1934), s ktorým navrhol okrem iných v roku 1905 honosnú vilu pre Dr. Dezső Bayera na Minerva utca 3 v Budapešti vrátane interiérového zariadenia alebo neobyčajný hotel Arciknieža Jozef (teraz Dacia) v kúpeľoch Băile Herculane v dnešnom Rumunsku. V roku 1911 začali projektovať Palác poisťovacej spoločnosti Viktória na Károly körút 3 v Budapešti. Za mnohé zaujímavé a zrealizované projekty mu panovník udelil titul kráľovský radca. Pôsobil aj ako technický poradca Spolku sanatória arcikniežaťa Jozefa a na konci Prvej svetovej vojny mu bol udelený Železný kráľovský rád 3. triedy. Na sklonku života zastával v Budapešti množstvo reprezentačných funkcií. Na 52. výročnom zasadaní Spišského spolku v Budapešti 2. marca 1928 bol zvolený za jeho predsedu. Nasledujúci rok sa stal podpredsedom Maďarského spolku inžinierov a architektov. Taktiež bol podpredsedom Národného zväzu maďarských inžinierov a architektov. Funkciu podpredsedu v týchto združeniach zastával do roku 1932, kedy sa stal členom hornej snemovne maďarského parlamentu. [1]
Koncom 19. storočia jeho otec, ktorý bol riaditeľom Spišskej úverovej banky a ústrednej sporiteľne v Levoči, ktorá mala v prenájme Starý Smokovec a istý čas aj Tatranskú Lomnicu sa pričinil o to, že dostal prvú tatranskú objednávku na projekt hotela v Tatranskej Lomnici. Uplatnil pri tom dekoratívnu drevenú konštrukciu pričom vzorom mu bola nemecká hrazdená architektúra.
Najvýznamnejšími objednávkami pre Hoepfnera boli projekty troch grandhotelov. Objednávatelia žiadali exkluzivitu. Tá sa mala prejaviť nielen v samotnom vzhľade hotelov, ale aj v interiéroch a technickom vybavení hotelov.
Ďalšie dva hotely navrhol v spolupráci s Gézom Györgyim pre Medzinárodnú spoločnosť spacích vozňov (Compagnie Internationale des Wagons-Lits), ktorá si prenajala od štátu Štrbské Pleso a kúpele v Tatranskej Lomnici.
škálu prírodných materiálov. Na architektúre odrážajúcej vplyv britského umeleckého hnutia Arts & Crafts sa stretajú historizujúce a secesné motívy. Hoepfner s Györgyim navrhovali aj jeho interiérové zariadenie.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.