Republika oboch národov
From Wikipedia, the free encyclopedia
Republika oboch národov (iné názvy: prvá (poľská) republika, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia; oficiálne Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva – po poľsky Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego, po litovsky Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, po bielorusky Reč paspalitaja (Рэч Паспалітая), po starorusky Rěč pospolita (Рѣч Посполита)) bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v Európe 17. storočia. Existoval v rokoch 1569 – 1795 a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného Poľska a Litvy, ale aj celé Lotyšsko, Bielorusko, časti Estónska, Ukrajiny a západné Rusko. Oficiálne vznikla 12. augusta 1569 v poľskom Lubline.
Poľské kráľovstvo a Litovské veľkokniežatstvo Królestwo Polskie i Wielkie Księstwo Litewskie Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė
| |||||||||||||
Hymna: Gaude Mater Polonia | |||||||||||||
Motto: Si Deus nobiscum quis contra nos (Ak je Boh s nami, kto je proti nám) | |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Rozloha |
1 153 465 km² (1650) | ||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||
Počet obyvateľov |
11 000 000 (1650) | ||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||
Vznik |
1. júl 1569 | ||||||||||||
Zánik |
24. október 1795 | ||||||||||||
|
Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku 1505 sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej demokracie, konštitučnej monarchie, ako aj federácie. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala Rímskokatolícka cirkev, ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na poľnohospodárstve.