Rumský sultanát
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rumský sultanát[1][2] (iné názvy: Rúmsky sultanát[3][4], Rímsky sultanát[5], Rum[6], Rúm[7], Sultanát Rum/Rúm [písané aj s malým s-][8][9], Sultanát Ikonion[10], Ikonijský sultanát[1], Ikonský sultanát[2], Konijský sultanát[10], Konyjský sultanát[11][1], Ikonská ríša[6][7], Ikonijská ríša[12]) bol stredoveký štátny útvar na území dnešného Turecka (Anatólie) založený vedľajšou vetvou vládnuceho rodu ríše Seldžukovcov existujúci v rokoch 1077 až 1307. Rumský sultanát vznikol ako následok seldžuckej expanzie po bitke pri Mantzikerte v roku 1071. Pôvodne išlo o poloautonómne panstvo so sídlom v Nikaii, ktoré bolo podriadené Seldžuckým Turkom. Po smrti selžuckého sultána Malikšáha I. sa Rum v roku 1092 definitívne osamostatnil.
Rumský sultanát/Ikonijský sultanát Saldžúkiján-i Rúm (سلجوقیان روم)
| |||||||||||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||||||||||
Materský štát |
|||||||||||||||||||||||
dirhamy (drachmy) | |||||||||||||||||||||||
Vznik |
|||||||||||||||||||||||
Zánik |
|||||||||||||||||||||||
|
Rumitom sa v následnom období podarilo zjednotiť viacero menších tureckých štátikov v Anatólii a obsadiť územie od Stredozemného mora po Čierne more. Na východe hranicu tvorilo jazero Van. Vrchol moci dosiahol Rum koncom 12. storočia. V tomto období cez Rum prechádzalo viacero križiackych výprav, ktoré krajinu čiastočne oslabili. Hoci Rum dokázal odraziť byzantskú ofenzívu pri Myriokefalone, v nasledujúcom období bol sultanát porazený Mongolmi pri Köse Dağ. Sultanát následne upadal až kým sa začiatkom 14. storočia nezačal rozpadať.
Názov Rum/Rúm bolo arabské, perzské a turecké označenie pre Rím t. j. Byzanciu, na ktorej území štát vznikol.