katolícky rehoľný rád From Wikipedia, the free encyclopedia
Saleziáni don Bosca (lat.Societas Sancti Francisci Salesii, skratka SDB), oficiálny názov Spoločnosť svätého Františka Saleského (odtiaľ „saleziáni“), je mužská rehoľa (rehoľná kongregácia pápežského práva) v katolíckej cirkvi (existuje aj ženská vetva).
Rýchle fakty Základné informácie, Latinský názov ...
Spoločnosť svätého Františka Saleského
znak rádu
Základné informácie
Latinský názov
Societas Sancti Francisci Salesii, Societas Don Bosco
Krátky názov
SDB
Motto
Da mihi animas, caetera tolle (Daj mi duše, ostatné si vezmi)
Zakladateľom rehole bol roku 1859 taliansky kňaz sv. Ján Bosco (Giovanni Bosco, Ján Bosko) (1815 – 1888). Saleziáni sa venujú najmä výchove mužskej mládeže, najmä v priemyselných oblastiach. Na Slovensku pôsobia od roku 1924.[1][2]
V súčasnosti (2016) patrí k najväčším a najvplyvnejším rehoľným spoločnostiam, či už ide o počet členov alebo počet členov vo vedení Katolíckej cirkvi. V roku 2015 mala kongregácia 15 270 členov (z toho 10 424 kňazov).[3] V roku 2016 bolo v ich radoch 117 biskupov a 9 kardinálov.[4]
Rané kontakty saleziánov Don Bosca so Slovenskom
Prvé kontakty dona Bosca so Slovenskom sa odohrávali ešte počas jeho života. Dôkazom toho je aj don Boscov list z roku 1886 napísaný dosiaľ neznámemu dobrodincovi zo Slovenska. List objavil historik Zlatko Kubanovič. Na dona Bosca sa obrátili i dvaja diecézni kňazi. Boli to Vojtech Kelecsényi a Ján Boll (1860 – 1934). Prvý životopis zakladateľa saleziánov dona Bosca v slovenskom jazyku vyšiel v roku 1899 od Pavla Jedličku, dekana a farára z Horných Orešian.
Vznik saleziánskych diel v období 1918 – 1948
Pred nástupom komunistov k moci otvorili saleziáni na Slovensku 13 diel (v zátvorkách je uvedený rok otvorenia diela).
V období druhej svetovej vojny (1939 – 1945), otvorili saleziáni na Slovensku 4 diela:
Michalovce (1941)
Trnava – Kopánka (1941)
Topoľčany (1942)
Nitra (1942)
Povojnové obdobie
V povojnovom období – až do februárového prevratu (1945 – 1948), kedy nastalo obdobie vlády komunistickej strany (1948 – 1989), otvorili saleziáni na Slovensku 3 diela:
V súčinnosti s hlavným saleziánskym predstaveným slovenskí saleziáni otvorili v roku 1921 súkromné rehoľné gymnázium v severnom Taliansku v obci Perosa Argentina. Toto gymnázium bolo prvým súkromným rehoľným gymnáziom v zahraničí, ktoré bolo otvorené po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky. Na tomto gymnáziu študovalo približne 80 Slovákov a 15 Čechov. Po 3 ročnom pôsobení sa v roku 1924 gymnázium presťahovalo do Šaštína.
Gymnázium v Šaštíne (1924 – 1950; 1991 – 2016)
Súkromné gymnázium v Šaštíne vzniklo presťahovaním saleziánskeho súkromného gymnázia z Talianska v roku 1924. Oficiálne bolo štátom schválené v roku 1928. Išlo o tzv. malý seminár, keďže saleziáni zväčša prijímali chlapcov, ktorí cítili duchovné povolanie. V roku 1950 príchodom komunistickej strany k moci bolo gymnázium zatvorené (1924 – 1950).
Obnovené bolo až v roku 1991. Oficiálny názov znel: Gymnázium Jána Bosca. Gymnázium ukončilo svoju činnosť v roku 2016. Behom tohto 25 ročného obdobia gymnázium malo 4. riaditeľov, 12 maturitných tried a 354 maturantov.[6]
Slovenské gymnázium v Ríme (1963 – 1990)
Po násilnom zrušení Saleziánskej spoločnosti z noci z 13. na 14. apríla1950 (krycia operácia pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov komunistickým režimom niesla názov Akcia K), ušla cez železnú oponu časť generácie mladých saleziánskych klerikov a kňazov.
V roku 1963 založili slovenskí saleziáni v Ríme Slovenské gymnázium. Prvým sídlom gymnázia sa stala budova pri Katakombách sv. Kalixta. V nasledujúcom roku (1964) sa gymnázium presťahovalo do budovy Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda. Tam pôsobilo až do svojho zrušenia v roku 1990. Gymnázium viedli 4. riaditelia a prešlo ním 159 absolventov. Najviac absolventov pochádzalo z Vojvodiny, zo slovenskej obce Selenča.[7]
Na Slovensku
Viliam Vagač (* 1889–† 1970)– rímskokatolícky kňaz, misionár, spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Taliansku, trpiteľ za vieru (odsúdený na 18 rokov väzenia).
František Sersen (* 1894–† 1982)– rímskokatolícky kňaz, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg.
Anton Kolarovič (* 1894–† 1977)– koadjútor, kuchár, trpiteľ za vieru (odsúdený na 5 rokov väzenia).
Ján Hlubík (* 1896–† 1965)– rímskokatolícky kňaz, publicista, trpiteľ za vieru (odsúdený na dva a pol roka väzenia).
Jozef Bokor (* 1897–† 1968)– rímskokatolícky kňaz, prvý provinciál slovenskej saleziánskej provincie, trpiteľ za vieru (odsúdený na 4 roky väzenia).
Leonard Tikl (* 1902– † 1973)– rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 15 rokov väzenia).
Jozef Stašo (* 1903–† 1951) – rímskokatolícky kňaz, tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave, pochovával Msgr. Jozefa Tisa.
Marcel Horniak (* 1903–† 1989)– rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950–1955).
Ernest Horniak (* 1907–† 1979)– rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).
František Valábek (* 1907–† 1980)– rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
Bystrík Muránsky (* 1907–† 1972)– rímskokatolícky kňaz, básnik (vlastným menom Anton Macák), botanik, historik.
Anton Mihálik (* 1907–† 1982)– rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
Ján Chrenko (* 1908–† 1982)– rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
Augustín Moncman (* 1909–† 1993)– rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 – 1956).[8]
Pavol Pobiecky (* 1912–† 1983)– rímskokatolícky kňaz, pedagóg, trpiteľ za vieru (odsúdený na 13 rokov väzenia). [9]
Alfonz Paulen (* 1913–† 1954)– rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, mučeník, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam.[10]
František Kollár (* 1913–† 2009)– rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950–1952), direktor Charitného domova pre kňazov v Pezinku.
Andrej Dermek (* 1914–† 2003)– rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, náboženský spisovateľ, provinciál, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
Štefan Olos (* 1927–† 1998)– rímskokatolícky kňaz, organista, dirigent, hudobný pedagóg, skladateľ. [12]
Zoltán Schmidt (* 1928–† 2008)– rímskokatolícky kňaz, paleobiogeograf, autor prvej geologickej expozície Slovenského národného múzea.[13]
Anton Srholec (* 1929–† 2016)– rímskokatolícky kňaz, sociálny pracovník, náboženský spisovateľ, aktivista v podzemnej Cirkvi, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).
V emigrácii
Jozef Babiak (* 1900–† 1980)– rímskokatolícky kňaz, prvý magister novicov na Slovensku, riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Ríme.
Silvester Taliga (* 1901–† 1969)– rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, knihovedec, riaditeľ Pápežskej saleziánskej univerzitnej knižnice v Ríme (Università Pontificia Salesiana).
Jozef Strečanský (* 1910–† 1985)– rímskokatolícky kňaz, skladateľ, dirigent, pedagóg, riaditeľ internátu pre utečencov z Východu (Ramegnies-Chin; Belgicko).
Jozef Heriban (* 1925–† 2009)– rímskokatolícky kňaz, biblista, univerzitný profesor.
Andrej Pauliny (* 1925–† 2005)– rímskokatolícky kňaz, grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ, exilový pracovník a prekladateľ.
Jozef Prívozník (* 1926–† 2010)– rímskokatolícky kňaz, rozhlasový kazateľ, univerzitný profesor.
Anton Hlinka (* 1926–† 2011)– rímskokatolícky kňaz, žurnalista, teológ, filozof, publicista, prekladateľ, univerzitný profesor.
Stanislav Kmotorka (* 1929–† 2012)– rímskokatolícky kňaz, profesor konzervatória, organista, dirigent, skladateľ.[16]
Na misiách
Alojz Hudek (* 1887–† 1961)– rímskokatolícky kňaz, prvý slovenský saleziánsky misionár, misionárom bol 53 rokov (Bolívia, 17; Peru, 36).
František Zaťko (* 1896–† 1984)– rímskokatolícky kňaz, pedagóg, misionárom bol 57 rokov (USA).
Jozef Forgáč (* 1904–† 1966)– rímskokatolícky kňaz, provinciál, misionárom bol 42 rokov (Čile, Argentína).
Jozef Forner (* 1905–† 1983)– koadjútor, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionárom bol 47 rokov (Japonsko).
Jozef Figura (* 1906–† 2001)– rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 65 rokov (Japonsko).
Anton Figura (* 1909–† 1996)– rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 64 rokov (Kuba, Haiti, Dominikánska republika).
Ján Ježovít (* 1909–† 1994)– koadjútor, kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionárom bol 61 rokov (Čína, 37 rokov; Thajsko, 24 rokov).
Exallievi don Bosca sú saleziánski odchovanci, ktorí sa riadia heslom, ktoré im zanechal sám zakladateľ saleziánov: „Buďte dobrí kresťania a čestní občania.“
Príbeh exallievov sa začal v roku 1870, keď don Bosco oslavoval svoje meniny a skupina jeho bývalých študentov z Valdocca mu poďakovaním prejavila svoju vďačnosť za jeho službu a darovala mu kávovú súpravu. Exalliev je ten, kto aspoň rok navštevoval saleziánske dielo (školy, internát, oratóriá alebo mládežnícke centrá) a má viac ako osemnásť rokov.
Niektorí významní exalievi
Augustín Nedeliak (* 1890–† 1969)– básnik, prekladateľ, tajomník Slovenského vlastivedného múzea, súdny tlmočník. [21]
Jozef Rosinský (* 1897–† 1973)– hudobný skladateľ, regenschori a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola v Nitre. [22]
Teodor Hirner (* 1910–† 1975)– riaditeľ konzervatória, dirigent, skladateľ, pedagóg. [23]
Združenie saleziánov spolupracovníkov je treťou vetvou saleziánskej rodiny. Pôvodný názov znel Nábožne združenie saleziánskych spolupracovníkov. Združenie bolo schválené Vatikánom 9. mája1876 pápežom Piom IX.
Saleziánom spolupracovníkom sa môže stať diecézny kňaz alebo laik, ktorý má viac ako 18 rokov, prejde určitou formáciou a zloží prísľuby. Vo svete dnes majú saleziáni spolupracovníci takmer 30 000 členov. Saleziáni spolupracovníci na Slovensku aktuálne pôsobia v 29 strediskách po celom Slovensku.
Niektorí významní členovia
Móric Pálfi (* 1812–† 1897)– uhorský šľachtic, politik, generál a miestodržiteľ (námestník).
Károly Szemerény (* 1813–† 1898)– rímskokatolícky kňaz, pedagóg, pomenovaná po ňom základná škola v obci Tvrdošovce. [24]
Cyril Gabriel Zaymus (* 1843–† 1894)– rímskokatolícky kňaz, národný pracovník, pedagóg, spisovateľ, prekladateľ.
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. 304 S.
Hyža, Alan; Kubínyi, Peter. MISIA - Mission (Slovenskí saleziánski misionári vo svete). Bratislava: Don Bosco, 2010. 248 s. ISBN 978-80-8074-113-6. (slovenský jazyk)
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 143 – 181; 194 – 209.
KUBANOVIČ, Zlatko. Jedinečná slovenská škola svetového formátu (Dejiny Slovenského
gymnázia v Ríme). Don Bosco dnes, 2010, roč.XXXXI., čís.1, s.26–27. Dostupné online.
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 258 – 259.
KUBANOVIČ, Zlatko. Vždy zanietený za saleziánsku vec (Pavol Pobiecky – sto rokov od jeho narodenia). Don Bosco dnes, 2012, roč.XLIII, čís.4, s.26–27. Dostupné online.
RAPAŠOVÁ, Mária. Radšej zomrieť ako zradiť (Spomienka na dona Štefana Olosa pri príležitosti storočnice). Kultúra, 2017, roč.XX, čís.26, s.10-11. Dostupné online. Archivované 2020-07-11 z originálu.
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 259-260.
KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú - Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč.XVIII, čís.21, s.11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN1336-2992. Archivované 2016-10-10 z originálu.
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241.
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 22.