From Wikipedia, the free encyclopedia
Samopal vzor 58 (skrátene Sa vz. 58) je útočná puška československej výroby, ktorá sa používa na ničenie živej sily a ľahko obrnených cieľov. Je to základná zbraň pechoty OSSR a zbraň zálohy ozbrojených síl Česka.
Samopal vzor 58 | ||
---|---|---|
Typ: | útočná puška | |
Miesto pôvodu: | ČSSR | |
História služby | ||
V službe: | 1958 – súčasnosť | |
Používaná: | Pozri Používatelia | |
História výroby | ||
Konštruktér: | Jiří Čermák a kol. | |
Navrhnuté: | 1958 – 1963 | |
Vyrobené: | od 1963 | |
Počet vyrobených kusov: | cca 920 000 kusov | |
Varianty: | Pozri Varianty | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 2,91 kg (nenabitá) 3,59 kg (nabitá) | |
Dĺžka: | 845 mm | |
Dĺžka hlavne: | 390 mm | |
Šírka: | 57 mm | |
Výška: | 255 mm (so zásobníkom) | |
Typ náboja: | 7,62 × 39 mm | |
Kaliber: | 7,62 | |
Úsťová rýchlosť strely: | 705 m/s | |
Kadencia: | 800 rán/min | |
Účinný dostrel: | 800 m | |
Maximálny dostrel: | 2 800 m | |
Zásobovanie muníciou: | schránkový zásobník (30 nábojov) |
Napriek tomu, že je to útočná puška, označuje sa ako samopal, lebo v čase vzniku sa termín útočná puška nepoužíval.
V Československej ľudovej armáde viaceré druhy osobných zbraní a nábojov. Používané pušky vz. 52 (kalibru 7,62 × 45 mm), resp. vz. 52/57 (kalibru 7,62 × 39 mm), ktoré boli síce výkonné, ale boli ťažké a mali veľký spätný ráz, čo znemožňovalo streľbu dávkou. Okrem nich sa používal Samopal 24 a 26, ktoré boli malé a ľahké, no mali krátky účinný dostrel. Preto bola potrebná zbraň s obomi vlastnosťami. Preto sa začalo s vývojovým programom na útočnú pušku.
Po druhej svetovej vojne sa na území Československa nachádzala vo veľkých počtoch nemecká útočná puška StG 44. Jej kladné hodnotenie vojenských odborníkov podporil vývoj tzv. ťažkého samopalu vlastnej konštrukcie v Československu, od počiatku 50-tych rokov.
Od toho obdobia vzniklo niekoľko konštrukcií od mnohých popredných zbrojných konštruktérov v Česku. Určitý prechod na útočné pušky bol pokusný samopal ZK 467 kalibru 9 × 19 mm Parabellum, vyvinutý v rokoch 1950-51. Aj keď šlo o samopal s pištoľovou muníciou, jeho konštrukcia slúžila na overenie nového typu uzamykania záveru, ktorý sa neskôr využil práve pri útočných puškách.
V roku 1951 bola zadaná požiadavka na vývoj útočnej pušky na puškový náboj 7,62 × 45 mm. Medzitým boli vyrobené štyri prototypy útočnej pušky :
Od 9. do 18. júna 1954 prebiehali firemné skúšky všetkých zbraní (okrem ČZ 515). Testy vyvrcholili trvanlivostnou skúškou 15. júla. Skúšky boli nádejné, ale pre všetky zbrane nevyhovujúce. Komisia nariadila rekonštrukciu typov ZK 503 a ZB 530 do júla 1955. Práce na ČZ 522 komisia zastavila. Zároveň komisia rozhodla o odoslaní všetkých troch typov na testy do ZSSR, výsledky sa zhodovali zo štátnymi skúškami. Ale aj naďalej prebiehali požadované úpravy zbraní, ktoré však náhle ukončila správa o zastavenia vývoja, keďže sa očakával prechod na nový typ sovietskeho náboja 7,62 × 39 vz.43, o ktorom zbrojári nevedeli nič.
Na konci roku 1955 boli všetky projekty zastavené v prospech novej útočnej pušky vz.58 ktorú vyvíjal Jiří Čermák. Návrh mal krycí názov „Projekt Koště“ (Metla). Prvá skúška prebehla v ZSSR 29. októbra 1957 za osobnej účasti konštruktéra. Počas skúšok sa vyskytli drobné aj závažne nedostatky, po ich odstránení prebehli aj doplňujúce vojskové skúšky. Na jar roku 1958 boli všetky skúšky úspešne dokončené, a toho roku dostal výrobný podnik súhlas na výrobe overovacej série samopalu, oficiálne zavedeného ako 7,62 mm Samopal vz.58 P a V. Podstatné uzly konštrukcie sú chránené čs. patenty. Sám vedúci skupiny Čermák dostal v máji 1960 za konštrukciu samopalu štátnu cenu. Skupina Čermák, Novotný, Jakubec a Vystrčil sa po ukončení úlohy rozišli za inými prácami.
Tvorcovia boli v určitých konštrukčných prvkoch inšpirovaní puškami Sturmgewehr 44, AK-47 a samozrejme aj svojimi poznatkami z predošlých projektov. Vzor 58 síce vyzerá ako AK-47, ale podobný je len vzhľadom. Vnútorný mechanizmus má úplne odlišný. Vzor 58 je oproti AK-47 ľahší a kratší. Nevýhodou ale je, že má viacej súčiastok.
Zbraň bola zavedená do armády v roku 1958. Napriek svojmu veku má vďaka kvalitnej konštrukcii stále dostačujúce vlastnosti. Je porovnateľná s AK-47, spoľahlivá, vydrží v zlých podmienkach ako napr. vo vode, piesku, blate a v mraze.
Bol skonštruovaný spolu s puškou a skoro súčasne sa rozbehla aj výroba bodáku pre túto útočnú pušku. Prvú dodávku dostali vojaci začiatkom roku 1960. Bodák bol skonštruovaný tak aby sa dal použiť nielen ako bodná zbraň na puške, ale aby bola použiteľná ako ručná zbraň všade tam, kde situácia neumožňuje nasadenia bodáku na samopal. Každý vojak mal teda aj vlastný útočný nôž. Čepeľ je štíhla a pevná so stredovým hrotom a krátkym falošným ostrím, obojstranne odľahčená žliabkom. Rukoväť je z druhej polovice mierne sklonený z dôvodu pohodlnejšej manipulácie. V chrbte rukoväte je drážka na uchytenie k hlavni pušky. Bodák sa nasadzuje smerom od strelca, až do zacvaknutia západky tlačidla. Tlačidlo je umiestnene na ľavej strane záštity.
V priebehu rokov sa bodák vyrábal vo viacerých variantoch. Všetky varianty mali tie isté rozmery, líšili sa iba prevedením detailov, ako napríklad materiál črienok. Najstaršie prevedenie ma črrienky z bukového dreva, asi dva roky od začiatku výroby sa materiál zmenil na bukovú drevotriesku spojenú formaldehydovým rôsolom. Takéto črienky sa lepili epoxidovým lepidlom, často sa však stavalo že odpadávali a tak sa na rukoväť črienky prinitovali najčastejšie dvoma nitmi, ale sú aj varianty s jedným alebo troma nitmi. Ďalej na starších verziách chýba tzv. záštita v tvare nosu. Novšie verzie ňou disponujú. K ďalšej výrobnej zmene došlo po tom ako sa zistilo že sa črienky v bojových podmienkach lámu v mieste kde končila rukoväť, z toho dôvodu bola rukoväť predlžená o 5 mm cez konce črienok.
Zvláštny typ bodáku potom tvoria tzv. darovacie verzie. Tie vychádzali priamo z konštrukcie, a boli najčastejšie chromovane či niklovane, vložene do podstavca z bukového či orechového dreva. Takéto bodáky nemali drážku, tlačidlo či západky na uchytenie na pušku. Boli leštené a často sa na podstavec pridávali štítky s venovaním.
Bodáky boli vyrábané presným odlievaním, a dohotovené trieskovým obrábaním. Tie boli chránené oxidačným čiernením. Bodáky dostávali vojaci nenabrúsené z dôvodu bezpečnosti, k ich nabrúseniu malo dôjsť pri vojnovom konflikte.
Pošva bodáku je celokožená, zošitá z troch vrstiev kože a pri hrote zosilnená o jednu vrstvu z každej strany. Zošitie je istené šiestimi nitmi, závesné pútko je prišité šikmo k pošve, a teda na opasku zviera 40 stupňový uhol. Bodák je v pošve istený remienkom s prevliekacím nitom. Armádni regulovčíci či hradná stráž mala pošvy z bielej lakovanej kože. Chemické vojsko malo pošvu zo zeleného gumového plátna, táto úprava je nutná z dôvodu ľahšej dekontaminácie.
Bodáky používala samozrejme Československá ľudová armáda, ale aj SNB a Ľudové Milície. Okrem toho sa vyvážali do krajín ako Kuba, Cyprus či Eritrea. Bodáky sa vyvážali spolu so samopalmi ako komplet.
Typy nábojov pre samopal vz.58 :
Samopal vzor 58 sa pôvodne používal ako štandardná zbraň pechoty (variant Vz. 58 P), tankistov a výsadkárov (Vz. 58 V) v Česko-slovenskej ľudovej armáde. Po rozpade Česko-Slovenska prešla zbraň do základnej výbavy slovenskej a českej armády. V Armáde Českej republiky bude postupne nahradzovaná útočnou puškou CZ 805 Bren A1. Samopal vzor 58 používajú aj indické špeciálne jednotky, potom indonézska, angolská, líbyjská armáda a mnohé ďalšie.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.