Schistosoma
From Wikipedia, the free encyclopedia
Schistosoma je rod parazitických motolíc známych aj ako krvné motolice[1]. U človeka spôsobujú schistozomózu, ktorú považuje Svetová zdravotnícka organizácia za druhé socioekonomicky najničivejšie parazitické ochorenie (po malárii) so stovkami miliónov infikovaných po celom svete.[2][3]
Schistosoma | |||||||||||||||||||||||||||
Schistosoma mansoni, dospelé jedince. | |||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||||||||
Schistosoma Weinland, 1858 | |||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||||||||
Dospelé jedince parazitujú na krvných kapilárach buď v mezentérii alebo plexe močového mechúra, v závislosti od infikujúceho druhu. Medzi motolicami a ploskavcami sú jedinečné v tom, že sú to gonochoristy s výrazným sexuálnym dimorfizmom medzi samcami a samicami. Samica môže vyprodukovať denne až tisíc vajíčok, ktoré sa uvoľňujú močom alebo výkalmi (podľa infikujúceho druhu) a tieto potom infikujú sladkú vodu. Vajíčko sa vo vode vyvinie na larvu. Larva (miracídium) potom musí prejsť cez medzihostiteľa, slimáka. V slimákovi prejde viacerými larválnymi štádiami. Až ďalšie larválne štádium (furkocerkária) môže infikovať cicavce priamym preniknutím cez kožu, kde sa potom zmení na schistosomulu. Následne larva migruje v tele hostiteľa a o mesiac dospieva. Prežívajú 3 až 7 rokov, zriedkavo dlhšie.[1]
Dospelé jedince zdieľajú všetky základné znaky radu Digenea. Majú základnú bilaterálnu symetriu, ústne a ventrálne prísavky, pokrytie tela syncytiálnou epidermou, uzavretú tráviacu sústavu pozostávajúcu z úst, pažeráka a bifurkačného slepého čreva; oblasť medzi tegumentom a tráviacou sústavou vyplnená voľnou sieťou mezodermových buniek a vylučovacím alebo osmoregulačným systémom založeným na plamienkových bunkách. Dospelé červy bývajú dlhé 10 – 20 mm (0,39–0,79 palca) a používajú globíny z hemoglobínu hostiteľa pre svoju vlastnú obehovú sústavu.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa vyskytujú v týchto oblastiach (január 2017, v abecednom poradí): Afrika, Brazília, Kambodža, Karibik, Čína, Korzika, Indonézia, Laos, Stredný východ, Filipíny, Surinam a Venezuela.[4] Od roku 1965 sa v Európe nevyskytli žiadne prípady, až kým nedošlo v roku 2013 k prepuknutiu ochorenia na Korzike.[5]