Skupina Mikuláša Galandu
From Wikipedia, the free encyclopedia
Skupina Mikuláša Galandu, známa tiež ako Galandovci, bola zoskupením deviatich slovenských výtvarníkov, ktorí sa svojím výtvarným prejavom sa významným spôsobom podieľali na formovaní slovenského výtvarného umenia.[1] Sú považovaní za významné výtvarné hnutie obdobia socialistického Česko-Slovenska, svojím programom sa vyhraňovali voči socialistickému realizmu a za vyše polstoročie pôsobenia na slovenskej výtvarnej scéne si vyslúžili tiež prívlastok „legendy slovenskej moderny“.[2]
Skupina vznikla v roku 1957 a jej aktívna výtvarná a výstavná činnosť prebiehala do roku 1963.[2] Za hlavného iniciátora Skupiny sa považuje Andrej Barčik.[3] Umelci sa hlásili k tradícii moderny medzivojnového umenia,[1] menovite k odkazu diela Miloša A. Bazovského, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu a Cypriána Majerníka.[2]
V roku 1972 boli členovia Skupiny Mikuláša Galandu v zborníku Za socialistické umenie podrobení tvrdej kritike a následne vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Znamenalo to nielen zákaz vystavovania, ale aj ďalšie represie. Aj preto sa jej členovia spoločenského uznania v plnej miere dočkali až po roku 1989.[1]