Takapoto
From Wikipedia, the free encyclopedia
Takapoto (iné názvy: Tua-poto, Oura)[1] je atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Takaroa (10 km smerom na severovýchod) a Tahiti je vzdialený 538 km na juhozápad.
| Takapoto (Tua-poto) | |
| Oura, Taapouta | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA | |
| Štát |  Francúzsko |
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia |
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 14°37′39″J 145°12′18″Z |
| Komunitné centrum | Fakatopatere |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 20 km |
| Šírka | 6,7 km |
| Hĺbka | 40 m |
| Rozloha | 115 km² (11 500 ha) |
| - súše | 15 km² (1 500 ha) |
| Obyvateľstvo | 380 (2012) |
| Hustota | 25,33 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou |
| Objaviteľ | Willem Schouten Jacob Le Maire |
| - dátum | 14. apríl 1616 |
| Lagúna | takmer uzatvorená |
| Vstup do lagúny | nesplavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Wikimedia Commons: Takapoto | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Geografia atolu
Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci, ktorých vegetáciu tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny nevedie žiadny splavný vstup a voda s tou z okolitého oceánu sa v nej vymieňa len málo. Preto má vyššiu salinitu a bohatú biomasu fytoplanktónu.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,78 km a jej vek sa odhaduje na 55,5 až 58,2 mil. rokov.[2]
História
Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z apríla roku 1616.[3] Atol pomenovali „Zonderground Eiland“. Po nich to bol 19. mája 1722 Jakob Roggeveen a atolu dal meno „Schadelijk Eiland“.[4] Ďalší návštevníci nasledujú v tomto poradí: 9. júna 1765 John Byron, ktorý mu dal polynézske meno „Uia“, 22. apríla 1816 ho do máp zakreslil Otto von Kotzebue a v septembri 1838 to bol Jules Dumont d'Urville, nasledovaný takmer presne o rok neskôr Charlesom Wilkesom so zápisom 3. septembra 1839.
V 19. storočí, keď sa ostrov stal francúzskym územím, mal 150 obyvateľov. Začína sa rozvíjať výroba kokosového oleja a kopry (cca 10 – 12 ton ročne v roku 1860). Počas obdobia britskej okupácie v roku 1879 tu postavili malé väzenie. V roku 1920 sa začal stavať maják, dokončený a slávnostne uvedený do prevádzky bol 11. novembra 1922 za prítomnosti koloniálneho správcu Ferrouceho.[5]
Takapoto bol opakovane zasiahnutý hurikánmi, v rokoch 1903, 1958, 1982 a 1983, ktoré spôsobili veľké škody najmä na východnej časti atolu.[6]
V súčasnosti je komunitným centrom osada Fakatopatere, v ktorej sa sústredí väčšina populácie atolu. Zvyšok žije na malých „motu“, kde sa venujú najmä chovu perlorodiek.
Ekonomika
Na atole žije približne 380 obyvateľov. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.
Od roku 1973 je na atole postavené aj letisko s 920 m dlhou asfaltovou dráhou.
Fauna a flóra
Vegetáciu atolu tvoria najmä umelo vysadené Kokosové palmy a krík Pisonia grandis.
Trvale tu hniezdi endemický vzácny druh spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, ang. Tahiti Reed Warbler) a Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis, angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub).[6]
V lagúne sa vyskytuje niekoľko vzácnejších druhov mäkkýšov, napríklad Tridacna maxima, Pinctada margaritifera, Arca ventricosa a Chama iostoma. Z tohto dôvodu je biotop atolu a lagúny klasifikovaný ako biologická rezervácia najvyššej dôležitosti od Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN).[6]
Administratívne začlenenie
Geograficky patrí atol Takapoto k podskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takaroa, Ahe a Tikei.
Referencie
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
