Tolerančný patent
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tolerančný patent je dokument zo dňa 13. októbra 1781[1], ktorým cisár Jozef II. vyhlásil obmedzenú náboženskú slobodu a občiansku rovnoprávnosť pre stúpencov evanjelického, augsburského (luteránskeho), reformovaného helvétskeho (kalvínskeho) a pravoslávneho (ortodoxného) vyznania s rímskymi katolíkmi. Dôvodom bola najmä snaha podporiť hospodársky rozvoj krajiny využitím potenciálu aj stúpencov nekatolíckych náboženstiev. Týmto patentom sa prakticky skončila protireformácia v Habsburskej monarchii.
Stúpenci týchto vyznaní mohli vlastniť majetok, venovať sa remeslám, stať sa občanmi miest, získať akademické hodnosti a zastávať verejné funkcie. Na chrámy týchto vyznaní sa zo začiatku vzťahovali určité obmedzenia ako zákaz vchodov z hlavnej ulice alebo námestia ale tie boli čoskoro zrušené.[2] Avšak katolícke náboženstvo naďalej zostalo jediným verejným a štátnym náboženstvom.
Táto problematika bola upravená celou sériou patentov a nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie rozdielne pre rôzne krajiny monarchie. K patentu vznikol aj rad vykonávacích nariadení. Isté výnimky umožňujúce obmedzený výkon nekatolíckeho náboženstva v určitých miestach existovali už predtým (napr. v Sliezsku). Tolerančný patent sa nevzťahoval na Ašsko.
Patent bol platný od 13. a 27. októbra 1781 pre nemecké a české krajiny, od 25. októbra alebo 21. decembra 1781 pre Uhorsko, od 10. novembra 1781 pre Galíciu, od 12. novembra 1781 pre belgické provincie, od 30. mája 1782 pre Lombardsko. Medzi 6. novembrom a 9. decembrom 1781 začal platiť v Tirolsku.[3][4][5][6]