Tunel Karpaty
diaľničný tunel na Slovensku / From Wikipedia, the free encyclopedia
Tunel Karpaty je plánovaný diaľničný tunel popod Malé Karpaty na úseku diaľnice D4 Rača – Stupava. Nachádzať by sa mal na diaľnici D4, tzv. Nultom obchvate Bratislavy. Technická štúdia z roku 2015 predpokladá jeho dĺžku na 10 980 m, čím by sa mal stať najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku a zároveň druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe po nórskom tuneli Ryfast. Realizácia je závislá od ďalšieho priebehu prípravy, najmä posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie ako aj od možnosti financovania. Na podnet ministerstva dopravy sa však majú vypracovať nové štúdie, ktoré by preskúmali vhodnosť tohto variantu v porovnaní s výstavbou iných tunelových prepojení popod Malé Karpaty, napríklad z Lamača do Rače a popod Pezinskú Babu.[1]
Tunel Karpaty | |
plánovaný diaľničný tunel | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Cesta | BA Rača – Stupava |
Mesto | Bratislava |
Prechod cez | pohorie Malé Karpaty |
Súradnice | 48°13′59″S 17°06′43″V |
Dĺžka | 10 980 m |
Začiatok výstavby (plánovaný) |
TBD |
Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
Približná poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Podľa štúdie sa po vybudovaní úseku očakáva dopravné zaťaženie cesty 18 000 až 21 000 vozidlami za deň, kvôli čomu sa úsek stal terčom kritiky z dôvodu nerentabilnosti takej drahej stavby; odhadovaná cena stavby v štúdii predstavuje cez 800 miliónov eur v prípade variantu s razením pomocou celoprofilového raziaceho stroja[2]. Výstavba tunela by však značne uľahčila dopravu do továrne Volkswagen Slovakia z východu, ktorý využíva logistický systém Just-in-time, čo značne zaťažuje okolie kamiónovou prepravou, vrátane súčasného vnútorného obchvatu Bratislavy. Dá sa tiež predpokladať, že po vybudovaní pokračovania diaľnice v Rakúsku až do Viedne by význam aj zaťaženie úseku podstatne stúpli.
V minulosti bol preferovaný variant vedenia D4 s kratším, cca 9 000 m dlhým rovnomenným tunelom. Tento variant sa ale stretol s nevôľou občanov a občianskymi iniciatívami voči vyústeniu tunela pri obci Marianka.[3][4][5]
V decembri 2022 sa ukončilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.[6] Vzhľadom na súčasný stav prípravy je výstavba možná najskôr v roku 2030.[chýba zdroj]