Vanské jazero
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vanské jazero (iné názvy pozri nižšie) je najväčšie jazero v Turecku. Nachádza vo východnej Anatólii (Malej Ázii), neďaleko hraníc s Iránom.[1] Leží v nadmorskej výške vyše približne 1 640 m n. m., vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat.[2]
| Vanské jazero | |
| jazero tektonického pôvodu v Turecku | |
.jpg) Satelitná snímka jazera Van a Arménska vysočina, 15. novembra 2022, šírka obrazu je asi 168 kilometrov | |
| Štát |  Turecko |
|---|---|
| Miesto | ostrov Ahtamar |
| Nadmorská výška | 1 640 m n. m. |
| Súradnice | 38°38′00″S 42°49′00″V |
| Dĺžka | 80 km |
| Šírka | 120 km |
| Hĺbka | priemerne 140 m, najhlbší bod 451 m |
| Povodie | 15 000 km² (1 500 000 ha) |
| Rozloha | 3 755 km² (375 500 ha) |
  Poloha jazera v rámci Turecka
| |
| Wikimedia Commons: Lake Van | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Je tektonického pôvodu (sopečné jazero) a bezodtokové. Voda v ňom je slaná[3], dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá. Do jazera sa vlievajú viaceré rieky.[4] Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa mení aj jeho rozloha[4]: napr. 3 574 km²[2] či 3 738 km²[5]. Priemerná hĺbka je vyše 140 m[5], no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m.[2][6]
Jazero vzniklo prehradením rieky lávovým prúdom.[5] Nachádza sa v ňom viacero ostrovov. Ostrov Ahtamar bol od 10. do konca 19. storočia náboženským strediskom Arménskej cirkvi[6] a územie jazera bolo historicky dlhodobo obývané Arménmi. Na brehu jazera leží rovnomenné turecké mesto.[6]
Po jazere medzi pobrežnými mestami premáva pravidelná osobná lodná doprava; v Tuğ na juhozápadnom pobreží sa nachádza malá lodenica.[1]
Jazero dalo názov plemenu mačiek, ktoré bolo vyšľachtené v oblasti okolo neho (turecká van).[7]
- slovenské: Vanské jazero[8][2][3] (toto je normovaný názov), Van[9][10]
- turecké: Van Gölü[2] (Tento turecký názov je odvodený od názvu hlavného mesta Urartského kráľovstva, ktoré prekvitalo na východnom brehu jazera medzi 10. až 8. storočím pred Kristom.[1])
- arménske: v súčasnosti Վանա լիճ - Vana lič[11], v minulosti Տոսպ - Tosp[12][4]
- starogrécke: Θωσπῖτις - Thóspitis[13][11] (prepis napr. podľa PSP); názvy susedného jazera Erçek niekedy zamieňané s jazerom Van: Ἄρσισσα – Arsissa, Ἄρσησσα – Arséssa, Ἀρσηνή – Arséné[13][14][15]
- latinské: Thospites lacus, Thospitis lacus, Thespites lacus, Vanus lacus, Vastanus lacus, Vasparacus lacus, Ibanum mare[11][16], Arsissa palus[17][1][4]
Vanské jazero je najväčšie jazero v Turecku. Jazero má takmer trojuholníkový tvar a leží v uzavretej kotline.[1] Nachádza sa v nadmorskej výške vyše 1 640 m n. m. vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat.[2] Je tektonického pôvodu a bezodlokové. Povodie jazera Van presahuje 15 000 km² a tvorí najväčšiu vnútrozemskú panvu Turecka okrem centrálnej anatólskej oblasti.[1]
Jazero sa člení na dve časti. Severná časť je oveľa plytšia a od hlavnej časti ju delí úzky priechod. V južnej časti hĺbka bežne presahuje 100 metrov. Brehy jazera Van sú prevažne strmé a lemované útesmi. Južný breh je kľukatý a erodovaný. V jazere sa nachádza množstvo ostrovov. Najväčším je Gadiru, ktorý leží na severe. Vo východnej časti leží Carpanak, na juhu Ahtamar a Atrek.[1]
Jazero vzniklo niekedy počas pleistocénu), keď sa prúd lávy zo sopky Nemrut rozšíril takmer 60 km cez juhozápadný koniec panvy a zablokoval odvodnenie oblasti do rieky Murat (prítok Eufratu).[1]
Voda
Do jazera sa vlievajú viaceré rieky[4]: najmä Bendimahi a Zilan na severe, a riekami Karasu a Micinger z východu. Značnú časť vody mu prináša dážď a roztopená voda z hôr.[1] Voda v ňom je slaná[3], dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá (13%[6]/22%[18]), čo vedie k hypotézam, že je spojené podzemnou cestou s riekou Tigris[4]. Najhojnejšie soli v jazere sú uhličitan sodný a síran sodný. Brakické vody nie sú vhodné ani na pitie, ani na zavlažovanie.[1]
Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa značne mení aj jeho rozloha[4]: napr. 3 574 km²[2] či 3 738 km²[5]. Priemerná hĺbka je vyše 140 m[5], no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m.[2][6] V najširšom bode viac ako 119 km dĺžku.[1] pH vody je 9,8.[18]
Hladina je najnižšia počas zimných mesiacov a začína stúpať na jar, keď sa v okolitých horách topí sneh. Na najvyššiu úroveň sa hladina vyšplhá v júli. Počas zimy sa povrch rýchlo ochladí a severná časť jazera občas zamrzne. Zamrznutiu celého jazera bráni jeho vysoká slanosť.[1]
Fauna a flóra
Jediným známym druhom ryby v jazere je endemický druh Chalcalburnus tarichi.[18] Ryby migrujú medzi množstvom sladkovodných prítokov, ktoré zásobujú jazero.[18]
_(26550954498).jpg)
Na východnom brehu jazera ležalo urartské mesto Tušpa.[19]
Jazero spomínajú viacerí starovekí autori, hoci niekedy bolo zamieňané s inými (napr. Strabón 11,14,8). Podľa antických autorov bolo jazero natoľko slané, že v ňom žil len jeden druh ryby (belicky), pričom aj ten obýval iba územia pri prítokoch riek.[19]
V stredoveku patrilo územie v okolí jazera k centrám arménskeho kultúrneho života. Na ostrove Ahtamar (iné názvy: Agtamar, Achtamar, Agthamar[4], Aghthamar[20]) dodnes ležia ruiny arménskej Katedrály Svätého Kríža.
Pred zánikom Osmanskej ríše ležalo vo vanskom a bitlískom vilájate.[4]
Sopka Nemrut Dağı (3050 m), pohľad na jazero Van
Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
Trajekt na jazere Van
Arménsky kláštor Ktuc z 15. storočia na jazere Van
Pohľad na ostrov Ahtamar v máji 2015
Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
Ostrov Ahtamar je druhým najväčším ostrovom zo štyroch ostrovov v jazere Van. Jeho najvyšší bod je 1 912 metrov nad morom.
,_Blick_auf_Tatvan_am_Vansee_(40378054892).jpg)
_(40421949001).jpg)
Panoráma Jazera Van a ostrova Ahtamar s arménskou Katedrálou Svätého Kríža
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
