Vladislav I. (Čechy)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vladislav I. (*?, † 12. apríl 1125) bolo české knieža (v r. 1109 – 1117 a 1120 – 1125) z rodu Přemyslovcov, syn kniežaťa a prvého českého kráľa Vratislava II. a jeho tretej manželky Svatavy.
Za vlády starších bratov Břetislava II. a Bořivoja II. žil Vladislav v ústraní. Významnejšie politicky zasiahol do dejín až v roku 1107. Pod vplyvom olomouckého kniežaťa Svatopluka sa rozišiel s Bořivojom II. a podieľal sa na jeho zosadení. Za to mu knieža Svatopluk zaistil nástupníctvo na kniežacom stolci. Po jeho smrti v roku 1109 rozhodnutím cisára Henricha V. získal nástupníctvo na českom kniežacom stolci.
Kniežaťom bol dvakrát a to v rokoch 1109 – 1117 a 1120 – 1125. Bořivoj II. sa ho v roku 1110 márne pokúšal zvrhnúť. Vladislav vládol pevnou rukou, i keď panoval v dobe veľmi nepokojnej, pretože sa o moc usilovalo mnoho jeho vládychtivých príbuzných. Vladislav si ich skúšal rôznym spôsobom nakloniť. Bratovi Soběslavovi napr. odovzdal v roku 1114 Hradecko a o rok neskôr Brniansko. V roku 1116 zvíťazil nad uhorským vojskom v bitke na Luckom poli a zabezpečil hranicu juhovýchodnej Moravy. Na nátlak rakúskej strany v decembri 1117 odovzdal vládu bratovi Bořivojovi. Jemu ostalo územie východne od rieky Labe, čo sa prakticky rovnalo spoluvladárstvu. Po Bořivojovej smrti v roku 1120 sa opäť stal jediným panovníkom.
Rok pred svojou smrťou ochorel a za svojho nástupcu určil mladšieho brata Soběslava. Po smrti bol pochovaný v krypte kostola benediktínskeho kláštora v Kladruboch, ktorý sám založil.