nemecký teoretický fyzik From Wikipedia, the free encyclopedia
Werner Karl Heisenberg (* 5. december 1901, Würzburg, Bavorské kráľovstvo – † 1. február 1976, Mníchov, Západné Nemecko) bol nemecký teoretický fyzik, spoluzakladateľ kvantovej mechaniky. Prispel k rozvoju kvantovej elektrodynamiky, kvantovej teórie poľa, teórie jadra, fyziky kozmického žiarenia a teórie elementárnych častíc.
Werner Karl Heisenberg | |
nemecký teoretický fyzik | |
Narodenie | 5. december 1901 Würzburg, Bavorské kráľovstvo |
---|---|
Úmrtie | 1. február 1976 (74 rokov) Mníchov, Západné Nemecko |
Alma mater | Ludwig-Maximilians-Universität München |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Werner Karl Heisenberg |
V roku 1932 získal Nobelovu cenu za svoj prínos pri tvorbe kvantovej mechaniky. [1]
V roku 1923 získal na univerzite v Mníchove doktorát z teoretickej fyziky.[2][3] V roku 1925 navrhol nový výklad fyziky, ktorý sa zásadne líšil od Newtonovho výkladu. V roku 1927 formuloval slávny princíp neurčitosti, ktorý obmedzuje aplikovanie klasických pojmov na mikrosvet.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny odmietol emigrovať z rodného Nemecka.[4] O jeho živote v nacistickom Nemecku vznikla divadelná hra.[5]
Heisenbergov princíp neurčitosti špecifikuje isté teoretické hranice ľudskej schopnosti vykonávať vedecké merania. Podľa princípu neurčitosti ani zdokonalenie meracieho prístroja nedovolí získať presné výsledky.
K praktickému využitiu kvantovej mechaniky patria elektrónové mikroskopy, lasery, tranzistory, uplatnenie našla i v jadrovej a atómovej energii, tvorí základ spektroskopie a bohato sa uplatňuje i v astronómii a chémii. Využíva sa aj v teoretickom skúmaní ako sú vlastnosti kvapalného hélia, vnútorná konštitúcia hviezd, feromagnetizmus a rádioaktivita.
Podľa jeho kvantového mechanického modelu nie je možné spočítať (s rovnakou presnosťou) dráhu a rýchlosť elektrónov – čiže polohu a energiu – čo však už podľa nových znalostí v pôvodnej formulácii neplatí.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.