Zabitý v boji
From Wikipedia, the free encyclopedia
Zabitý v boji (angl. killed in action [skratka KIA], franc. tué au combat) je výraz, ktorým sa v rámci terminológie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) označuje vojak, ktorý bol priamo zabitý v boji alebo zomrel na následky zranení alebo ďalšieho poškodenia skôr, ako bol dopravený do zdravotníckeho zariadenia.[1] Tento termín bol v NATO štandardizovaný 1. decembra 1979.[2]
Definícia Ministerstva obrany Spojených štátov je zhodná, avšak rozlišuje zabitých v boji a zabitých následkom teroristického útoku (angl. hostile casualty).[3] Ostatné ozbrojené sily používajú obdobné definície.
Mimo vojenskej terminológie sa používa aj výraz padlý v boji.
V genealógii sa zabitý v boji označuje symbolom prekrížených mečov (⚔).