Ábelová

Ábelová (maď. Ábelfalva, lat. Abel, do roku 1927 Jabelová, 1927 – 1938 a 1945 – 1948 Abelová)^{[chýba zdroj]} je obec na Slovensku. Nachádza sa v okrese Lučenec, v Banskobystrickom kraji.^[4]

Ábelová
obec
Evanjelický kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Lučenec
Región	Novohrad
Nadmorská výška	580 m n. m.
Súradnice	48°24′39″S 19°25′56″V
Rozloha	52,17 km² (5 217 ha) [1]
Obyvateľstvo	213 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	4,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1275
Starosta	Jaroslav Maslen[3] (nezávislý)
PSČ	985 13
ŠÚJ	511226
EČV (do r. 2022)	LC
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Ábelová č. 95
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	437 95 10
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ábelová
Webová stránka: abelova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Z geografického hľadiska obec leží vo východnej časti Krupinskej planiny.^[4] Severovýchod chotára ohraničujú Bralce (817 m n. m.) a južný okraj Dielce (630 m n. m.). Vlastná dedina je približne 550 m n. m., obrátená na západ do údolia Madačky.^[5]

Miestne časti

Obec má 3 miestne časti:^[4]

• Ábelová
• Madačka
• Nedelište

História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1275, kde sa označuje ako Abelfeuld, v roku 1460 ako Abellehota, Ábelová od roku 1808. Obyvatelia boli roľníci a chovatelia dobytka.^[4]

Všetky uhorské štatistiky a záznamy, ktoré sa dotýkajú národnostného charakteru Ábelovej, sa zhodujú v tom, že Ábelová bola vždy slovenskou obcou. Tak ju uvádza už Conscriptio Regni Hungariae secundum loca, religionem et linguam, jussu Augustae Reginae 1772 facta, s. XVIII, pp. 254, uložená v Národnom múzeu v Budapešti.

Obci sa stalo v minulosti viackrát osudným, že spodné vody sa na jej území nedostávajú na povrch v dostatočnom množstve. Nedostatok vody zapríčinil opakované katastrofálne požiare. V súčasnosti sú domy tehlové, so škridlovou strechou, ale v 18. storočí boli z dreva a pokryté slamou. To malo za následok, že v minulosti Ábelová viackrát vyhorela. Požiare zničili aj najstaršie ábelovské matriky. O jednom požiari sa zmieňuje aj Matej Bel v roku 1742 („Ábelová …vicus annis tamen superioribus, flammis subito, totus deletus...“). Tento požiar sa spomína vo všetkých kánonických vizitáciách a aj v Blasyho Acta Ecclesiae Abelovensis. Podľa Blasyho bola Ábelová v roku 1700 postihnutá morom a v roku 1722 požiarom. Podrobnosti uvádza Pavol Rell vo svojej vizitácii z 13. septembra 1875, kde sa píše: „Ábelová bola roku 1722 navštívená neštestím a velikau utpela škodu, nebo vtehdy matrika a zápisnica shorela“.^{[chýba zdroj]}
Ešte väčší požiar vznikol 17. mája 1824. O ňom písal Ján Szeberínyi 20. mája 1838 v kánonickej vizitácii (Visitatio Ecclesiae Evang. A. C. Abelovensis).

Národnostné zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991, Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítanie 1991:

Počet obyvateľov: 348
slovenská			81,03 %
rómska			16,09 %
maďarská			2,3 %
česká			0,57 %

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítanie 2001:

Počet obyvateľov: 274
slovenská			99,27 %
maďarská			0,36 %
nezistená			0,36 %

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítanie 2011:

Počet obyvateľov: 243
slovenská			97,94 %
maďarská			0,82 %
rómska (*45,9%)			0 %
nezistená			1,23 %

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítanie 2021:

Počet obyvateľov: 208
slovenská			88,13 %
rómska			1,37 %
maďarská			0,91 %
rusínska			0,46 %
nezistená			9,13 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, klasicistická jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1826 – 1829. Veža je ukončená barokovou helmicou. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu rokokový oltár, stĺpová architektúra z konca 18. storočia. Centrálny obraz Nanebovstúpenie Pána pochádza od banskobystrického maliara S. Letača. Ďalej sa v interiéri nachádza klasicistická kazateľnica z prvej polovice 19. storočia a protestantská empora nesená vyrezávanými stĺpmi, na ktorej sa nachádzajú maľby života Krista.^[6]
• Bývalá evanjelická fara, pamätná izba Boženy Slančíkovej-Timravy. Neoklasicistický objekt zo začiatku 20. storočia.^[7]

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Šalamún Petian (*1799 – †1855), evanjelický kňaz, zoológ, zakladateľ vedeckej ornitológie a ochrany prírody v Uhorsku
• Anna Kozáková (*1943 – †2000), dramaturgička, režisérka (ochotníčka), pedagogička

Pôsobili tu

• Samuel Mikovíni (* 1686 – †1750), kartograf, inžinier-zememerač a polyhistor
• Božena Slančíková-Timrava (*1867 – †1951), prozaička a dramatička