Šumavské podhůří

From Wikipedia, the free encyclopedia

Šumavské podhůří
Remove ads

Šumavské podhůří alebo (po slovensky) Šumavské podhorie[1] je geomorfologický celok na severovýchodnom okraji Šumavskej hornatiny. Rozprestiera sa na ploche 2 407 km² (je tak rozsiahlejšie než česká časť vlastnej Šumavy) a má priemernú nadmorskú výšku 634 m.[2] Na západe a na juhu susedí so Šumavou, na severe so Švihovskou vrchovinou a Blatenskou pahorkatinou, na východe s Českobudějovicku panvou a Novohradským podhorím. Má charakter členitej vrchoviny vrásno-zlomového pôvodu s výraznou modeláciou selektívnej erózie a denudácie. Na juhovýchode je tvorená širokými a oblými štruktúrnymi chrbátmi smeru severozápad – juhovýchod. Kolmo na ne pretekajú hlavné toky podhoria Otava, Volyňka, Blanice a Vltava a vytvárajú hlboké až kaňonovité údolia.

Rýchle fakty Štát, Región ...
Remove ads

Geologická stavba

Šumavské podhůří je tvorené z rúl, svorov a granulitov moldanubika.

Geomorfologické podcelky

Thumb
Svatoborská vrchovina: tu pri dedine Loučová medzi Sušicou a Hartmanicami

Podhorie sa člení na šesť geomorfologických podcelkov:

  • Strážovská vrchovina
  • Svatoborská vrchovina
  • Vimperská vrchovina
  • Prachatická hornatina
  • Českokrumlovská vrchovina
  • Bavorovská vrchovina

Najvyššie vrcholy

Celkovo je v tomto geomorfologickom celku šesť vrcholov s nadmorskou výškou nad 1000 metrov[3]. Najvyššími vrcholmi jednotlivých podcelkov sú:

  • Libín (1 096 m) – Prachatická hornatina
  • Plešný (1 066 m) – Českokrumlovská vrchovina
  • Kamenáč (990 m) – Svatoborská vrchovina
  • Běleč (925 m) – Vimperská vrchovina
  • Želivský vrch (770 m) – Strážovská vrchovina
  • Stráž (701 m) – Bavorovská vrchovina

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Referencie

Zdroj

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads