Rula

Rula (staršie: rúla^[1], gneis^[2][1], gneiss^[3], gnajs^[4]) je hornina zo skupiny premenených hornín. Obsahuje (podobne ako granit) kremeň, sľudy a živce. Od granitu sa líši zbridličnatením (plošným usporiadaním minerálov kolmo na smer tlaku). Podobne ako v svore sa v nej nachádza niekedy v menšom množstve aj granát. Má rovnobežne prúžkovitý vzhľad, v ktorom sa striedajú svetlé prúžky kremeňov a živcov s tmavšími prúžkami sľudy - najmä biotitu. Používa sa ako stavebný a dlažbový kameň a štrk. Pomerne rýchlo zvetráva.

Rula premenené horniny
Ortorula
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, sľudy, živce (ortoklas, plagioklasy)
Akcesórie	grafit, granáty
Vlastnosti
Textúra	pásková
Farba	sivá, hnedá
Geovedný portál

Termín rula používaný v slovenčine a češtine je odvodený od názvu mesta Ruhla v nemeckom Durínsku, známom výskytmi rúl.

Klasifikácia

Podľa pôvodu sa ruly delia na:

• pararuly, ktoré vznikli premenou pelitických usadených hornín
• ortoruly, ktoré vznikli premenou kyslých vyvretých alebo premenených hornín, oproti pararulám majú vyšší podiel svetlých minerálov.^[5]

Výskyt

Rula súboru Acasta z Kanady, jedna z dosiaľ najstarších hornín nájdená na zemskom povrchu.

Ruly sa na Slovensku nachádzajú veporiku a všetkých jadrových pohoriach, ich celkový podiel na geologickej stavbe Západných Karpát je malý. Najtypickejšie sú prechody medzi rulami, svormi a biotitickými fylitmi, alebo rulami, migmatitmi a hybridnými granitmi^[6]. V Česku sa nachádzajú napr. na Šumave, v Orlických horách, Českomoravskej vrchovine a inde. Ruly súboru Acasta v Kandaskom Severozápadnom teritóriu asi 350 km severne od Yellowknife sú najstaršie známe horniny známe zo zemského povrchu. Ich vek je približne 4,03 miliardy rokov, čo zodpovedá hadaiku^[7].