Žeriav popolavý

Žeriav popolavý^[3] alebo staršie žeriav obyčajný (Grus grus) je druh z čeľade žeriavovité. Hniezdi v celej palearktíde, žije hlavne v severovýchodnej Európe a na Sibíri. Každoročne migruje najmä cez východné, menej stredné Slovensko, v roku 2009 bolo doložené prvé hniezdenie na Slovensku^[4], hniezdi v severnejších susediacich krajinách, ako Česko (znovu od roku 1989^[4]), Poľsko a Ukrajina.^[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žeriav popolavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej aj Európskej populácie je stúpajúci.^[1]

Žeriav popolavý
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku nehodnotený[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) chriaštele (Ralliformes) Podrad (subordo) žeriavy (Grues) Čeľaď (familia) žeriavovité (Gruidae) Rod (genus) žeriav (rod) (Grus) Druh (species) žeriav popolavý (G. grus)
Vedecký názov
Grus grus Linnaeus, 1758
Mapa rozšírenia žeriava popolavého       Hniezdiaci, výskyt v letnom období       Hniezdiaci, celoročný výskyt       Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Vzhľad

Je to do siva sfarbený vták o niečo väčší ako bocian biely s dlhými nohami, dlhým krkom a pomerne silným, klinovitým zobákom. Od podradu dropy sa odlišuje voľne visiacim perím na chvoste. Celkové zafarbenie oboch pohlaví je sivé (mladých vtákov hnedosivé), s čiernym čelom, bradou, záhlavím, hrdlom, krajmi a koncami krídel a chvostom. Líca, boky hrdla a väzy sú biele, temenná škvrna je červená. Žeriavy lietajú v klinovitých formáciách a ozývajú sa nezameniteľnými trúbivými zvukmi.

Výskyt a stav na Slovensku

Žeriavy sú sťahovavé vtáky, zimujú v Stredomorí a v Malej Ázii, kam odlietajú v priebehu júla a augusta, návrat na hniezdisko je počas marca a apríla.

Ekosozologický status v roku 1995 Im - nezaradený migrant, resp. nehniezdič. V roku 1998 žiadny.^[5] V roku 2001 žiadny.^[6] V roku 2014 NA - (regionálne) nepríslušný.^[2] Žeriav popolavý je jeden z 15. nehodnotených druhov, z niektorého z nasledujúcich dôvodov: o ktorých pravidelnom hniezdení u nás existujú údaje z menej ako 10 posledných rokov, sú v štádiu rozširovania areálu, hniezdia alebo hniezdili u nás len sporadicky alebo ojedinele.^[7][8]

Biotop

Obývajú rybníky s rozsiahlym rákosím, prípadne močiarovitým územím, v ktorých si z rastlinného materiálu stavajú kopovité hniezda, ale aj vlhké a riedke lesy.

Hniezdenie

Pri dvorení predvádzajú žeriavy charakteristický tanec, pri ktorom sa klaňajú a vyskakujú do výšky. V apríli až máji znášajú zvyčajne dve vajcia, na ktorých obidvaja striedavo sedia asi jeden mesiac. Mláďatá sú nekrmivé a rodičia ich vodia ďalších 8 – 10 týždňov. Aj potom sa rodina zdržuje pohromade.

Potrava

Žeriavy sa živia hmyzom, rastlinami, zrnom a hľúzami alebo korienkami. Pri ťahu sa žeriavy často zdržujú na poliach.

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).^[9]

Hlasové prejavy

Trúbivý hlas dospelých a piskľavý hlas mladých, malý kŕdeľ, prelet na nocovisko

27 s,

Galéria

• 
• 
  Kŕdeľ
• 
  Na nocovisku
• 
  Za letu
• 
  Letové formácie
• 
  "Tanec", tok žeriavov
• 
  Vajce
• 
  Hniezdo s mláďatami
• 
  Rodičia s mláďaťom