Angelo Scola

Angelo kardinál Scola (* 7. november 1941, Malgrate v Lombardii) je taliansky rímskokatolícky teológ, biskup a kardinál, významná osobnosť hnutia Comunione e Liberazione, emeritný benátsky patriarcha a milánsky arcibiskup.

Angelo Scola
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný milánsky arcibiskup
Kardinál Scola v roku 2009
Sufficit gratia tua Tvoja milosť postačuje
Štát pôsobenia	Taliansko Vatikán
Funkcie a tituly
Milánsky arcibiskup
2011 – 2017
Dionigi Tettamanzi Mario Delpini
Benátsky patriarcha
2002 – 2011
Marco Cé Francesco Moraglia
Biografické údaje
Narodenie	07.11.19417. november 1941 (83 rokov) Malgrate
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	18. júl 1970 (28 rokov) Abele Conigli teramo-atrijský biskup
Biskup
Menovanie	20. júl 1991 (49 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	21. september 1991 (49 rokov) Bazilika Panny Márie Väčšej, Rím
Svätiteľ	Bernardin Gantin prefekt Kongregácie pre biskupov
Spolusvätitelia	Adelmo Tacconi grossetský emeritný biskup Abele Conigli teramo-atrijský emeritný biskup
Kardinál
Menovanie	21. október 2003 (61 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Santi XII Apostoli
Odkazy
Angelo Scola na angeloscola.it
Angelo Scola na catholic-hierarchy.org angl. Angelo Scola
Vatikánsky portál  Biografický portál

Stručný životopis

Pri štúdiu filozofie na Katolíckej univerzite Božského Srdca v Miláne sa spriatelil s donom Luigi Giussanim. Na tejto univerzite získal doktorát z filozofie, až potom sa rozhodol k vstupu do seminára Milánskej arcidiecézy. Vzhľadom k tomu, že bol súčasťou hnutia Comunione e Liberazione, rektor seminára neodporučil jeho vysvätenie za kňaza, a preto bol 18. júla 1970 vysvätený v diecéze Teramo.^[1] Po svojom kňazskom svätení spolupracoval s významnými katolíckymi teológmi, napr. s Henrim de Lubac alebo Hansom Ursom von Balthasar, najmä pri založení medzinárodnej teologickej revue Communio.

Teológiu začal vyučovať na švajčiarskej Univerzite vo Freiburgu. Potom bol od roku 1982 profesorom na Teologickej fakulte Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme. V rokoch 1986 – 1991 bol konzultorom Kongregácie pre náuku viery, ktorú vtedy viedol kardinál Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI.

20. júla 1991 bol vymenovaný za sídelného biskupa v Grossete, za biskupa ho 21. septembra 1991 vysvätil kardinál Bernardin Gantin v rímskej Bazilike Panny Márie Snežnej. Z úradu diecézneho biskupa odstúpil v roku 1995, keď sa stal rektorom Lateránskej univerzity, ktorým bol do roku 2002. 5. januára 2002 bol uvedený do úradu benátskeho patriarchu, v ktorom zotrval až do roku 2011. V konzistóriu 21. októbra 2003 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála s titulárnym kostolom Santi XII Apostoli.^[1]

Pápež Benedikt XVI. vymenoval kardinála Scolu 28. júna 2011 za arcibiskupa Milánskej arcidiecézy, ktorá je počtom veriacich najväčšia v Taliansku.^[1] Krátko pred konkláve v roku 2013, na ktorom sa volil nástupca Benedikta XVI., bol Scola medzi tými cirkevnými hodnostármi, ktorých komentátori najčastejšie uvádzali ako možného budúceho pápeža.

7. júla 2017 pápež František prijal jeho rezignáciu z dôvodu zavŕšenia veku 75 rokov.^[1]

Dielo

• Avvenimento e Tradizione. Question di ecclesiologia
• Question di antropologia teologica.
• Il Mistero nuziale, vol. 1. Uomo-donna, vol. 2. Matrimonio-famiglia.
• L'esperienza Elementary. La vena Profond del Magister di Giovanni Paolo II, 2003
• Un Pensiero sorgivo. Sugli Scritti di Luigi Giussani, 2004
• Chi è la Chiesa? Una Chiavi antropologica e sacramentale per l'ecclesiologia, 2005
• Stupor eucaristico. Conversazione dal Sinodo, 2006.

V jeho bibliografii nájdeme viac ako 120 odborných článkov.