Asonancia

Asonancia (z lat. ad – k, do a lat. sonans – zvučný) je básnická figúra založená na zvukovej zhode samohlások na konci slov vo verši.^[1] Väčšinou sa pod asonanciou rozumie taká zhoda samohlások, ktorá sa vyskytuje na konci verša – v takom prípade asonancia nahrádza rým.^[2] Často sa vyskytuje v kombinácii s aliteráciou.^[1] Vyskytuje sa aj v hudbe, mnoho príkladov sa dá nájsť aj v slovenských moderných popových skladbách.^{[chýba zdroj]}