Bánovce nad Bebravou
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.

Remove ads
Polohopis
Mesto sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Severne od mesta sa krajina mení a nad rovinu vystupujú Strážovské vrchy, západne sa dvíha Považský Inovec. Na území mesta rieka Bebrava priberá Radišu a Dubničku.
Širším centrom vedie cesta I/9 (Trenčín – Nováky), pre tranzit je južne od mesta vybudovaný obchvat, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R2. Juhovýchodným okrajom vedie železničná trať Trenčín – Chynorany. Mesto leží 28 km juhovýchodne od Trenčína, 35 km západne od Prievidze a 23 km severne od Topoľčian.
Remove ads
Mestské časti
- Bánovce nad Bebravou
- Biskupice
- Dolné Ozorovce
- Horné Ozorovce
- Malé Chlievany
Dejiny
Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 1431 – 1433 a pustošením Turkami v roku 1633.
V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.
Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.
Obyvateľstvo
Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (2011)
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. až 15. storočia. Kostol sa nachádza v areáli cintorína na vyvýšenom mieste. V období reformácie do roku 1709 bol evanjelický. V baroku prešiel úpravami, z tohto obdobia pochádza zariadenie s oltárom sv. Mikuláša z prelomu 18. a 19. storočia. Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989. Predstavaná veža má murované prízemie, zvyšné dve poschodia sú drevené, pokryté šindľovou strechou. V podveží sa nachádza gotický portál s lomeným oblúkom a úzke gotické okno. Pod kostolom je umiestnená krypta, v ktorej je pochovaný Tobias Baticius z Veličnej, rektor miestneho evanjelického gymnázia, ktorý zomrel v roku 1527.[4] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými okami, veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom.
- Kostol sv. Mikuláša
- Detail veže
- Gotický portál
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799 – 1804.[5] Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1924. V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
- Kostol Najsvätejšej Trojice
- Detail presbytéria
- Detail veže
- Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862. V roku 1963 bola necitlivo prestavaná na predajňu nábytku. Po roku 1990, už vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola obnovená a upravená na bohoslužobné účely.[6] Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné okenné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené. Priečeliu dominuje pilastrový rizalit s trojuholníkovým ukončením s oblúčkovým vlysom.
- Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písmena L z roku 1861. V mestskom dome sa 2. septembra 1944 počas SNP konalo ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. V tomto objekte boli počas nemeckej okupácie väzení a mučení partizáni.[7] Fasáda mestského domu je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom. Na budove sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce vojnové udalosti.[8]
- Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovou prešla v roku 1995.[10] Jej kópia je umiestnená pred Mestským úradom.
- Socha sv. Jána Nepomuckého, klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia.[11]
- Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia.[12] V objekte býval spisovateľ Janko Jesenský, ktorý tu má umiestnenú pamätnú tabuľu. Fasáde objektu dominuje stredný rizalit s dekoratívnou secesnou atikou s termálnym oknom, zvyšné fasády boli necitlivo zjednodušené.
- Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. V súčasnosti sa tu nachádza penzión. Na prízemí kaštieľa sa nachádzaú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Fasády kaštieľa sú členené lizénovými rámami. Okná majú šambrány s lambrekýnmi. Priečeliu dominuje nárožný kruhový arkier s ihlancovou helmicou.[13] Z dvorovej strany je fasáda členená arkádami.
- Pamätná tabuľa na mestskom úrade
- Mariánsky stĺp
- Ottlíkovský kaštieľ
Pamätníky
- Pomník Ľudovíta Štúra
- Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
- Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne
Remove ads
Hospodárstvo
V meste Bánovce nad Bebravou sídlia viaceré firmy ako napríklad potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky Milsy alebo nemecká obuvnícka výrobná spoločnosť Gabor[14], ďalej textilné závody Eterna a Zornica a nemecká firma Hella.
Osobnosti mesta
Rodáci
- Juraj Ribay (* 1754 – † 1812), evanjelický farár, učiteľ, spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista
- Ján Horárik (* 1808 – † 1864), filozof
- Jozef Rosinský (* 1897 – † 1973), hudobný skladateľ, regenschori a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola v Nitre.[15]
- Anton Jánošík (* 1904 – † 1971), jazykovedec, lexikograf, dialektológ, autor slovníkov, publicista, hlavný redaktor časopisu Slovenská reč.
- Jozef Forgáč (* 1904 – † 1966), rímskokatolícky kňaz, salezián, provinciál, misionár (misionárom bol 42 rokov; Čile, Argentína).[16]
- Igor Hrušovský (* 1907 – † 1978), filozof
- Gabo Zelenay (* 1922 – † 2003), športový komentátor a redaktor
- Stanislav Szomolányi (* 1935), kameraman.
- Ondrej Prostredník (* 1963), evanjelický farár, teológ a politik
- Peter Núñez (* 1970), režisér a producent
- Kveta Horváthová (* 1976), moderátorka
- Dominika Morávková-Zeleníková (* 1990), herečka
- Slávka Zámečníková (* 1991), operná speváčka
- Marcella Molnárová (* 1965), speváčka,spisovateľka
- Renáta Kasalová (*1969), stolná tenistka
- Pavel Drapák (*1964), spevák
Pôsobili tu
- Janko Jesenský (* 1874 – † 1945), básnik, prozaik a prekladateľ
Remove ads
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads