Bahniatko

Bahniatko^{[pozn 1]} je vŕbový prútik s jahňadami, ktorý sa svätí pri bohoslužbách na Kvetnú nedeľu^[2].

Bahniatka vŕby rakytovej (Salix caprea)

Veľkonočná pohľadnica s motívom bahniatok

Tento zvyk pochádza z konca 7. storočia, no používanie vŕbových ratolestí ako symbola jari sa v prípade Slovanov a iných európskych národov zaužíva dávnejšie.^[3] Od 12. storočia sa na Popolovú stredu používa pomazanie popolom z minuloročných bahniatok na znamenie kajúcosti.^[4]

Názvy

Medzi iné názvy patria: jahňada, maňuška^[5]; nárečovo: bahňatko, bahňátko, bahnátko, bániatko, babuliatko, babulátko, baburiatko, baburátko, baburka, jarabiatko, jaburátko, jabrátko, kočička, macuška, macúška, majcika, maňka, púzalka.^[6] Väčšina uvedených tvarov sa používa obyčajne v množnom čísle.

Bahniatko v ľudovej kultúre

V slovenských ľudových zvykoch sa bahniatka po príhode z kostola na Kvetnú nedeľu zvykli odložiť za obrazy alebo za hradu na povale.^[2] Pri búrkach sa kúsok z nich vkladal do okna alebo hodil do ohňa ako ochrana proti blesku.^[3] Pri chorobách nimi okiadzali chorých, pri prvej jarnej orbe sa bahniatko vkladalo do prvej brázdy^[7][8] alebo aj k prvému zasadenému zemiaku. Niekedy sa dávajú aj na hroby^[9].^[3]

Podobné zvyky existovali aj v Česku.^[10]

Poznámky

1. Etymológia: pravdepodobne súvis s bahnicou a jej jemnými, bielymi chĺpkami.^[1]