Chvost (stavovce)

Chvost (lat. cauda) je podlhovastá končatina, ktorá sa nachádza u niektorých živočíchov na zadnom konci ich tela. Tzv. pravý chvost je chvost chordátov, do ktorého nezasahuje tráviaca trubica (nachádza sa celý až za análnym otvorom, je teda postanálny).^[1] U človeka je však zakrpatený a zostáva z neho len kostrč.

Bobor kanadský (Castor canadensis) a jeho nápadný chvost

Páví chvost sú v skutočnosti chvostové perá

Širšie tento termín označuje všetky ohybné prívesky pripojené k trupu.

Funkcia

Chvost ako orgán slúži na mnohé účely. U oviec sa v ňom skladujú tukové zásoby. U kopytníkov, ako je napríklad tur, slúži na odháňanie otravného hmyzu. U bobrov slúži na pohyb vo vodnom prostredí. Opice z rodu pavúčiaky majú na chvoste výbežok, vďaka ktorému sa s chvostom môžu veľmi dobre zachytávať na vetvách v korunách stromov. Aj ďalšie cicavce žijúce v korunách stromov využívajú chvost na pohyb, ale najmä ako kormidlo pri skákaní zo stromu na strom. Chvosty veveričiek sú také huňaté, že zachytávajú vzduch a predlžujú skok. Tiež u klokanov slúži chvost na pohyb - pomáha ako pružina pri skákaní.^[2]

Niektoré živočíchy sú schopné odvrhnúť chvost, čiže vykonať tzv. kaudálnu autotómiu. Odvrhnúť chvost sú v prípade nebezpečenstva schopné konkrétne mnohé mlokotvaré obojživelníky, hatéria bodkovaná, niektoré jaštery, ale aj niekoľko hadov a dokonca niektoré hlodavce.^[3]

Ak chvost stratil funkciu, zvyčajne zakrpatie (stáva sa z neho rudiment, napr. u človeka kostrč). Ďalším príkladom sú leňochody a koaly. Tí sa síce pohybujú v korunách stromov, ale neskáču a pohybujú sa veľmi opatrne.^[2]