Coelophysis

Coelophysis bol 3 až 4,5 m dlhý dravý dinosaurus zo skupiny Coelophysoidea, ktorého poznáme z nespočetného množstva kompletných kostier. Tento ľahko stavaný dravec s dlhou, nízkou hlavou a pomerne dlhým krkom bol veľmi čiperný a rýchly, nesporne jeden z najrýchlejších zvierat svojej doby. V minulosti bol tento dinosaurus známy aj ako Rioarribasaurus. Žil pred približne 220 miliónmi rokov, nájdený v Arizone.^[1] Jediný druh je Coelophysis bauri.

Coelophysis
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) plazy (Reptilia) Podtrieda (subclassis) Diapsida Infratrieda (infraclassis) Archosauria – Avemetatarsalia – Ornithodira Nadrad (superordo) dinosaury (Dinosauria) Rad (ordo) Saurischia Podrad (subordo) Theropoda Nadčeľaď (superfamilia) Coelophysoidea Čeľaď (familia) Coelophysidae Rod (genus) Coelophysis Druh (species) Coelophysis bauri
Vedecký názov
Coelophysis bauri Cope, 1889
Synonymá
Coelurus bauri, Tanystropheus bauri, Rioarribasaurus, Syntarsus colberti, Podokesaurus?, Megapnosaurus?
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Geovedný portál

Opis

Rekonštrukcia hlavy

Coelophysis bol bipédny (po dvoch nohách chodiaci) mäsožravec, dlhý približne 3 m a vážiaci okolo 30 kg.^[2] Jeho potravou boli drobné plazy, ryby a bylinožravé dinosaury (napr. Revueltosaurus, Technosaurus). V žalúdku celofýzov boli nájdené aj kosti ich mláďat, čo ukazuje na občasný kanibalizmus pri nedostatku inej potravy.^[3][4][5] Mnohé znaky na kostre pripomínajú anatómiu vtákov. Kostra bola veľmi ľahko stavaná (duté a tenkostenné kosti, pevne zrastené krížové stavce, panvové kosti, kosti priehlavku a členok so zadnou časťou chodidla). Prednými končatinami, ktoré boli pomerne dlhé, mohol tento rýchly bežec korisť za behu uchopiť a následne zabiť ostrými pílovitými zuby.

Spôsob života

Coelophysis žil zvyčajne osamote a počas križovania krajiny lovil rôzne malé živočíchy. Keď však nastali obdobia sucha, počas ktorých vyschla väčšina potokov a riek, zdržiaval sa v blízkosti vyschýnajúcich korýt mohutnejších tokov, kde mal najväčšiu šancu, že niečo uloví. Niekedy sa takto zhromaždili aj stovky, ba tisíce zástupcov tohto rodu, ktoré keď už nemali čo žrať, zabíjali sa navzájom. Najprv prišli na rad mláďatá, potom staré, zranené a choré jedince, čo bol jediný možný spôsob prežitia podľa možnosti čo najväčšieho množstva rozmnožovania schopných jedincov. Kanibalizmus týchto tvorov sa za prajných podmienok zrejme nevyskytoval.

Dôkazy katastrofy

Kostra rodu Coelophysis.

Paleontológovia našli dôkazy o lokálnej katastrofe, ktorá zahubila tisíce zástupcov rodu Coelophysis a ktorej priebeh približne zrekonštruovali. Jedného dňa, niekedy pred 220 mil.r., zrejme počas vrcholiaceho obdobia sucha, prudký lejak spôsobil prívalovú vlnu, ktorá sa veľkou rýchlosťou rútila skoro prázdnymi korytami riek a brala so sebou všetko čo jej prišlo do cesty. Na to doplatili aj celofýzy, ktoré na scenár tohto typu neboli pripravené a voda ich zmietla. Utopila ich a ich zdochliny zakryla ihneď po smrti (možno i pred ňou) vrstvou bahna. Vďaka nej telá celofýzov skameneli a dnes máme k dispozícii obrovské množstvo kompletných kostier dinosaurov tohto rodu. V niektorých kostrách sa zachovali aj kostry mláďat, ktoré ešte neboli strávené. Vzhľadom na umiestnenie kostričiek mláďat je zrejmé, že nemohlo ísť o mláďatá tesne pred pôrodom, ako sa niekedy uvádza.