Cvikla

Cvikla (Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Conditiva; iné názvy pozri nižšie) je taxón (obyčajne hodnotený ako Skupina, (kon)varieta či poddruh) z druhu repa obyčajná (Beta vulgaris). V minulosti sa občas zaraďoval ako samostatný druh. Je to dvojročná poľnohospodárska plodina, ktorej buľvu konzumujú ľudia ako zelenina.

Cvikla (= repa obyčajná pravá kŕmna cviklová)
zväzok cvikiel
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) klinčekotvaré (Caryophyllales) Čeľaď (familia) láskavcovité (Amaranthaceae) Rod (genus) repa (Beta) Druh (species) repa obyčajná (Beta vulgaris) Poddruh/Plemeno (subspecies) repa obyčajná pravá (Beta vulgaris subsp. vulgaris) Odroda (varietas) repa obyčajná pravá kŕmna cviklová (= cvikla) (Beta vulgaris subsp. vulgaris convar. crassa var. conditiva)
Synonymá
Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Conditiva
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Rozrezaný koreň

Názvy

Slovenské názvy tohto taxónu sú: cvikla^{[1][2][3][4][5]}, repa obyčajná pravá kŕmna cviklová^[3][2][4], repa obyčajná pravá cviklová^[6], repa obyčajná cviklová^[1][5], repa pravá cviklová^[7], repa cviklová ^[8], červená repa^[1][9], repa červená ^[10][11], červená šalátová repa^[2], červená repa šalátová^[12][13], šalátová repa^[1][12], repa šalátová^[14], jedlá repa^[15], repa obyčajná jedlá^[16], záhradná repa^[17], nesprávne alebo ľudovo alebo zastarano: cvikľa^[18][19][20], zastarano: baršč^[7], zastarano: manholt č(i)erny (t. j. ekvivalent latinského názvu Beta nigra) ^[6], ľudovo: cviklovka^[21], ľudovo: červená cvikla^[22] (názov červená cvikla alternatívne znamená len červenú formu cviklu).

Latinské názvy tohto taxónu sú najmä:^[23]

• ako taxón v rámci druhu repa obyčajná (Beta vulgaris):
  • Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Conditiva
  • Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Vulgaris
  • Beta vulgaris Skupina Conditiva
  • Beta vulgaris Skupina Vulgaris
  • Beta vulgaris subsp. vulgaris convar. crassa [alebo convar. vulgaris] var. conditiva [alebo provar. conditiva]
  • Beta vulgaris var. conditiva
  • Beta vulgaris var. rubra
  • Beta vulgaris var. cruenta
  • Beta vulgaris convar. conditiva
  • Beta vulgaris subsp. esculenta var. rubra
  • Beta vulgaris subsp. rapacea var. rubra
  • Beta vulgaris var. rapa f. rubra
  • Beta vulgaris Var.-Gr. cruenta
  • Beta vulgaris f. rubra (a Beta vulgaris f. zonata)
  • Beta vulgaris esculenta f. rubra
  • Beta vulgaris subsp. conditiva
  • Beta vulgaris subsp. esculenta
  • Beta vulgaris subsp. rubra
  • Beta vulgaris subsp. vulgaris
  • Beta vulgaris cruenta
  • Beta vulgaris rubra a Beta vulgaris rosea
• Beta crassa subsp. europaeum convar. cruenta
• Beta maritima hortensis
• ako samostatný druh (skôr zastarano):
  • Beta vulgaris
  • Beta rubra
  • Beta hortensis
  • Beta conditiva
  • Beta cruenta
  • Beta italica
  • Beta nigra (O Beta nigra pozri poznámku v článku repa obyčajná)

Systematika

Systém taxónu pozri v článku repa obyčajná.

Pôvod

Jej pôvod je v Stredomorí a v severoafrickom prostredí. Je známa a obľúbená ako v Európe, tak v Severnej Amerike a mnohých ázijských krajinách. Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Bola známa aj v starom Ríme, kde ju bohato využívali, jednak ako jedlo, ale najmä ako liek. Vďaka antike sa rozšírila do celej Európy.^[24]

Použitie

Surová cvikla sa dobre uplatní v šalátoch. Výborne chutí s cesnakom, chrenom, kapustou, jablkami, pomarančmi a orechmi. Z varenej cvikly pripravujeme šaláty so smotanou, majonézou, marinádou a pod. Oba druhy šalátov sú dobrým doplnkom pečeného mäsa a minútok. Uvarenú mladú cviklu stačí len osoliť, pokvapkať citrónom a maslom - je to dobrá príloha pre tých, ktorí nemajú radi kyslé šaláty.

Ide o jeden z najrozšírenejších druhov pestovaných riep. Jej konzumácia je rozšírená prevažne vo východnej Európe, kde sa používa na prípravu boršča. Ku konzumácii najčastejšie slúži podzemná koreňová časť, ktorá sa pred jedlom často varí či sa podáva studená po uvarení ako šalát s octom alebo olejom. Dajú sa konzumovať aj zelené listy, ktoré sa najčastejšie podávajú dusené alebo varené.

Liečivé účinky

Cvikla obsahuje v hojnom množstve betaín, ktorý bráni rozvoju kôrnatenia tepien a podporuje činnosť pečene. Farbivo cvikly rozširuje koronárne tepny a spevňuje stenu vlásočníc. Z jej priamych liečivých účinkov menujme tiež účinky močopudné, vylučuje soľ z tela, povzbudzuje činnosť žalúdka a tvorbu žlče. Pri ateroskleróze sa odporúča liečivá kúra: surová šťava z cvikly v dávke 50 – 100 ml denne po dobu aspoň desiatich dní. Podporuje rast buniek a opravuje ich jadrá. Aktivuje tvorbu červených krviniek, a tým zásobovanie buniek kyslíkom. Vyvoláva optimistickejšiu náladu. Zbavuje črevá jedovatých látok, odstraňuje zápchu. Dodáva pružnosť a lesk pleti, vlasom a nechtom. Neutralizuje a zároveň odstraňuje jedovaté látky, najmä v mozgu.

Priemerný obsah látok a minerálov

Cvikla v 100 g buľvy obsahuje asi 70 mg sodíka, 380 mg draslíka a 20 mg vápnika, ďalej obsahuje horčík a z mikroprvkov rubídium a cézium. Dôležitý je obsah rastlinných farbív, antokyánov, zabraňujúcich krehnutiu ciev. Z vitamínov obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B a ďalšie.

Tabuľka udáva dlhodobý priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v cvikle.^[25]

Zložka	Jednotka	Priemerný obsah	Prvok (mg/100 g)	Priemerný obsah	Zložka (mg/100 g)	Priemerný obsah
voda	g/100 g	87,1	Na	66	vitamín C	5
Bielkoviny	g/100 g	1,7	K	380	vitamín D	0
tuky	g/100 g	0,1	Ca	20	vitamín E	stopy
cukry	g/100 g	7,0	Mg	11	vitamín B6	0,03
škrob	g/100 g	0,6	P	51	vitamín B12	0
vláknina	g/100 g	1,9	Fe	1,0	karotén	0,02
Mastné kyseliny	g/100 g	0,1	Cu	0,02	tiamín	0,01
Cholesterol	g/100 g	0	Zn	0,4	riboflavín	0,01
Energia	kJ/100 g	154	Mn	0,7	niacín	0,1