Dolnodunavska nizina

Dolnodunavska nizina (bulh. Долнодунавска низина – Dolnodunavska nizina^[1]) alebo Dolnodunajská nížina je súhrnné označenie nížin a plošín po oboch stranách Dunaja okolo rumunsko-bulharskej hranice od Železných vrát na východ; dĺžka je 500 km, šírka 200 - 300 km. ^[2][3]. Podunajská nížina patrí do Alpsko-karpatskej oblasti Európy a teda aj do Alpsko-himalájskej sústavy^[3].

Rumunská nížina so Starou planinou v pozadí

Leží prevažne na území Rumunska a Bulharska, jej najzápadnejšia časť zasahuje aj do Srbska (táto časť Srbska sa voľne označuje aj ako Тимочка Крајина / Timočka Krajina podľa rieky Timok, pravostranného prítoku Dunaja). Zo severu a západu nížinu ohraničujú Karpaty, z juhu Predbalkán resp. Stará planina.^[4]

Delenie^[3]:

• Rumunská nížina (staršie: Valašská nížina^[5]; po rumunsky Câmpia Română alebo Câmpia Dunării alebo Câmpia Dunării de Jos alebo Câmpia Dunării Inferioare, starším pravopisom sa vždy píše Cîmpia namiesto Câmpia) - v Rumunsku a v Srbsku (v Srbsku sa volá Vlašska nizija)
• Podunajská plošina^[5] (staršie: Podunajská pahorkatina, Podunajská nížina, Dunavska ravnina; po bulharsky Дунавска равнина - Dunavska ravnina) - v Bulharsku
• Ludogorie - v severovýchodnom Bulharsku, často považované za súčasť Podunajskej plošiny
• Timočka nizija - bezprostredné povodie rieky (Beli) Timok v Srbsku

Poznámka: Z knihy Král 1999 (a z priložených schematických máp) nie je jasné, či autor za súčasť Dolnodunajskej nížiny považuje aj plošinu Dobrudžansko plato.