Engelbert Dollfuß

Engelbert Dollfuß (* 4. október 1892, Texingtal, Rakúsko-Uhorsko – † 25. júl 1934, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky medzivojnový politik a štátnik. Pre jeho výšku (151 cm) a spôsob vlády bol posmešne nazývaný „Milimetternich“. Podľahol atentátu v rámci pokusu o nacistický puč.

Engelbert Dollfuß
rakúsky medzivojnový politik
Narodenie	04.10.18924. október 1892 Texingtal, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	25. júl 1934 (41 rokov) Viedeň, Rakúsko
Alma mater	Viedenská univerzita
Rodičia	Josef Wenninger, Josepha Dollfuß
Manželka	Alwine Glienke
Deti	Hannerl, Eva, Rudolf
Odkazy
Commons	Engelbert Dollfuß
Politický portál  Biografický portál

Život

Pochádzal z maloroľníckej rodiny z dolnorakúskej oblasti Mostviertel. Ako nábožensky založený mladík študoval najprv v kňazskom seminári, potom na právnickej fakulte Viedenskej univerzity a nakoniec národné hospodárstvo na univerzite v Berlíne.

Počas prvej svetovej vojny ho najprv neprijali do armády kvôli veľmi malej výške, ale neskôr bol prijatý a poslaný na taliansky front do Álp, kde sa na konci vojny dostal do zajatia. Po vojne získal ešte doktorát práv.^[1]:427

Kariéra

Po vojne pracoval ako sekretár roľníckej asociácie na ministerstve poľnohospodárstva. V roku 1927 sa stal riaditeľom poľnohospodárskej obchodnej komory pre Dolné Rakúsko a v roku 1930 bol ako člen konzervatívnej Kresťanskej sociálnej strany menovaný prezidentom rakúskych federálnych železníc. O rok sa stal ministrom poľnohospodárstva a lesov.^[1]:427

Engelbert Dollfuss (okolo roku 1930)

Ako hlboko veriaci katolík a konzervatívec sa inšpiroval svojim predchodcom Ignazom Seipelom a ideológom Othmarom Spannom a vychádzal z presvedčenia, že Rakúsko sa môže dostať z hospodárskej a politickej krízy len zavedením stavovského štátu. Takto usporiadaný štát mal postaviť hrádzu nacizmu, komunizmu a dokonca i sociálnej demokracii.^[1]:427

Kancelár

Rakúskym kancelárom sa stal 20. mája 1932 ako predstaviteľ pravicovej koaličnej vlády. Zároveň sa stal aj ministrom zahraničných vecí. Jeho protiinflačné opatrenia boli v medzivojnovom Rakúsku veľmi nepopulárne a Dollfuss čoskoro rozpustil parlament a vládol pomocou dekrétov. Tento postup ospravedlňoval ako nutné opatrenie proti vzrastajúcemu vplyvu nacistov v Rakúsku, ktorého sa obával. Tiež vyradil z činnosti ústavný súd a udržoval si dohľad nad tlačou. Ďalej nasledoval zákaz verejných zhromaždení a komunistickej strany i sociálnodemokratického Schutzbundu.

V auguste 1933 vytvoril monopolnú vládnu stranu na podporu svojho režimu nazvanú Vaterländische Front (Vlastenecký front) a zlúčil Kresťanskú sociálnu stranu s polovojenským a nacionalistickým Heimwehrom.

Bolo zrejmé, že v budúcich voľbách by nacisti získali väčšinu a Rakúsko by prestalo existovať ako štát a pripojilo sa k Nemecku (čo sa neskôr aj stalo). Aby tomu zabránil, zakázal Dollfuß v júni 1934 rakúsku NSDAP.^[1]:428

Smrť

25. júla 1934 vnikla skupina ôsmich rakúskych nacistov do budovy kancelárstva a po dlhšej naháňačke kancelára dostihli a dvomi ranami z revolveru ho postrelil vyškovský rodák Otto Planetta.

Zraneného Dollfußa doniesli do jednej kancelárie a položili na pohovku. Ležal na nej skoro štyri hodiny a smrteľne krvácal, ale nikto mu nepomohol. Do miestnosti prišiel minister vnútra Emil Fey, aby ho presvedčil k súhlasu s nástupníctvom bývalého hajtmana Štajerska a veľvyslanca v Taliansku Antona Rintelena do funkcie kancelára. Dollfuß potom stratil vedomie a zomrel.