konštitučná dualistická monarchia From Wikipedia, the free encyclopedia
Rakúsko-Uhorsko (nem. Österreich-Ungarn), plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie, maď. Osztrák-Magyar Monarchia), bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo Predlitavska (nem. Cisleithanien, nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nem. Transleithanien, nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918. Toto súštatie vzniklo premenou Rakúskeho cisárstva na základe rakúsko-uhorského vyrovnania vo februári 1867. Monarchia bola rozpustená krátko po porážke v prvej svetovej vojne.
| Rakúsko-uhorská monarchia Österreichisch-Ungarische Monarchie
| ||||||
| Hymna: Gott erhalte, Gott beschütze | ||||||
| Motto: Indivisibiliter ac inseparabiliter | ||||||
Geografia
| ||||||
Rozloha |
621 538 km² (v roku 1905) | |||||
| Obyvateľstvo | ||||||
Úradné: nemčina, maďarčina, chorvátčina (v Chorvátsko-slavónskom kráľovstve) Ostatné: čeština, poľština, stará bieloruština, rumunčina, srbčina, slovenčina, slovinčina, taliančina, severocentrálna rómčina, jidiš, friulčina, istrorumunčina, ladinčina | ||||||
| Štátny útvar | ||||||
Vznik |
||||||
Zánik |
31. októbra 1918 (Astrová revolúcia/rozpad Rakúsko-Uhorska) 11. novembra 1918 (Karol I. sa zriekol „akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“ v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu) 12. novembra 1918 (vyhlásenie Republiky Nemecké Rakúsko) 13. novembra 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku) 16. novembra 1918 (vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky) | |||||
.svg)
Rakúsko-Uhorsku vládli Habsburgovci a predstavovalo poslednú fázu ústavného vývoja habsburskej monarchie. Šlo o mnohonárodnostný štát a jednu z hlavných európskych mocností tej doby. Rakúsko-Uhorsko bolo geograficky druhou najväčšou krajinou v Európe po Ruskej ríši s rozlohou 621 538 km2 a treťou najľudnatejšou krajinou (po Rusku a Nemeckej ríši). Impérium vybudovalo štvrtý najväčší strojárenský priemysel na svete, po Spojených štátoch, Nemecku a Spojenom kráľovstve.[1] Rakúsko-Uhorsko sa tiež stalo po Spojených štátoch a Nemeckom cisárstve tretím najväčším svetovým výrobcom a vývozcom elektrických domácich spotrebičov, elektrických priemyselných spotrebičov a zariadení na výrobu energie pre elektrárne.[2]
Jeho jadrom bola duálna monarchia, ktorá bola reálnou úniou medzi Predlitavskom, severnou a západnou časťou bývalého rakúskeho cisárstva, a Uhorským kráľovstvom. Po reformách z roku 1867 boli rakúske a uhorské štáty mocensky rovnocenné. Oba štáty vykonávali spoločnú zahraničnú, obrannú a finančnú politiku, ale všetky ostatné vládne schopnosti boli rozdelené medzi príslušné štáty. Treťou zložkou únie bolo Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, autonómna oblasť pod uhorskou korunou, ktorá v roku 1868 vyjednala chorvatsko-uhorské vyrovnanie. Po roku 1878 sa Bosna a Hercegovina dostala pod rakúsko-uhorskú spoločnú vojenskú a civilnú správu[3] až do úplného anektovania v roku 1908, čo vyvolalo medzi ostatnými mocnosťami bosenskú krízu.[4]
Rakúsko-Uhorsko bolo jednou z ústredných mocností počas prvej svetovej vojny, ktorá začala rakúsko-uhorským vyhlásením vojny Srbskému kráľovstvu dňa 28. júla 1914. V dobe, keď vojenské úrady dňa 3. novembra 1918 podpísali prímerie vo Villa Gusti, bolo už fakticky rozpustené. Uhorské kráľovstvo a Prvá Rakúska republika boli považované za nástupcu de iure, zatiaľ čo nezávislosť západoslovanských a juhoslovanských štátov ako prvá Československá republika, druhá poľská republika a Juhoslovanské kráľovstvo, a ďalej väčšina územných požiadaviek rumunského a Talianského kráľovstva, uznali v roku 1920 víťazné mocnosti.
Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne:
Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): Rakúsko-Uhorsko (nem Österreich-Ungarn; toto bol aj polooficiálny názov), c. a k. monarchia (nem. k. u k. Monarchie), Cisárska a kráľovská monarchia (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie), duálna monarchia (nem. Doppelmonarchie, zriedkavo Dualmonarchie), dvojitá monarchia či dvojmonarchia (nem. Doppelmonarchie), dvojitá ríša (nem. Doppelreich) a názvy uvedené v článku habsburská monarchia (napr. habsburská monarchia, Rakúsko, (po)dunajská monarchia, c. k. monarchia atď.).
Novodobý (skôr ironický) názov je Kakánia (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).[9][10][11]. O Kakánii pozri aj článok Muž bez vlastností.
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Rakúske cisárstvo trvalo až do 8. júna 1867, keď sa habsburská monarchia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko. Týmto aktom bola tiež obnovená suverenita Uhorského kráľovstva, ktorú Habsburgovci potlačili po porážke Uhorskej revolúcie z roku 1848.
V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-uhorským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).
Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:
Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.
Skratkové označenia úradov:
Spomínaná skratka c. k. (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení c. k. monarchia (= c. a k. monarchia) sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska[13][14][15][16].
1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)
2. Krajiny svätoštefanskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)
3. Bosna a Hercegovina
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.
Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.
V roku 1914 v Sarajeve srbský nacionalista Gavrilo Princip zavraždil dediča trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola Prvá svetová vojna, v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane Centrálnych mocností spolu s Nemeckou ríšou, Osmanskou ríšou a Bulharskom. So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Centrálnych mocností (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi národnostnými menšinami, ktoré boli voči Habsburgskej monarchii nepriateľsky naladené už pred vojnou. V októbri 1918 najprv Maďari vyhlásili ukončenie dualistickej únie a svoju nezávislosť. Následne sa odtrhlo Československo (28. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s Dohodou prímerie 3. novembra 1918, vyhlásili nezávislosť aj Západná Ukrajina a Poľsko.
Ríša de facto prestala existovať 11. novembra 1918, v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, abdikáciou cisára Karola[17]. Formálne existenciu ríše uzavrelo podpísanie mierových zmlúv Dohody s Rakúskom (1919 - Saintgermainska zmluva) a Maďarskom (1920 - Trianonská zmluva).
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.
Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.
Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.
Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po atentáte na Františka Ferdinanda v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.
Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910[18], ktoré je považované za sporné[19]):
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
.svg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
