Hýľ obyčajný

druh vtáka rodu Pyrrhula From Wikipedia, the free encyclopedia

Hýľ obyčajný
Remove ads

Hýľ obyčajný alebo hýľ lesný[3] (lat. Pyrrhula pyrrhula) je spevavec z čeľade pinkovité. Hniezdi v lesoch Európy, väčšinou uprednostňuje ihličnatý les, v západnej Európe aj listnaté lesy. Na Slovensku hniezdi hlavne na strednom a východnom Slovensku do 1 600 – 1 700 m n. m. Zimuje na celom území a sporadicky dochádza k invázii severských populácií.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hýľ obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, európska populácia v rokoch 1980  2013 mierne poklesla.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov má trend hýľa obyčajného v Európe za roky 1980   2017 mierny pokles[5].

Rýchle fakty Stupeň ohrozenia, Vedecká klasifikácia ...
Pyrrhula pyrrhula
Remove ads

Opis

Hýľ obyčajný meria 15 – 16 cm[6][7], váži 32 – 39 g[8]. Samec má čierny vrch hlavy, ružovočervenú hruď, sivomodrý chrbát a bielu kostrč. Zobák má čiernej farby, chvost a krídla hnedé. Samička je podobná, len hruď má svetlohnedú a chrbát sivastohnedý.[7]

Výskyt a stav na Slovensku

Ako hniezdič bol zistený v 63,4 % mapovacích kvadrátov, v zime až v 94,9 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 70 000 – 120 000, zimujúcich jedincov 200 000 – 400 000. Veľkosť populácie aj územie, na ktorom sa vyskytuje, sú stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[9] – žiadny. V roku 2014 NT* A2b – takmer ohrozený.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený – SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Trend početnosti hýľa obyčajného na Slovensku bol podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005   2012 mierne klesajúci.[12][13]

Remove ads

Biotop

Hniezdi v ihličnatých lesoch s bohatým bylinným podrastom. V zimnom období prilieta aj na nížiny a prilieta do miest a dedín do záhrad, parkov a sadov.[4]

Hniezdenie

Hýľ hniezdi dvakrát do roka. Hniezdo umiestňuje do mladých smriečkov alebo jedlí blízko ku kmeňu, najčastejšie len 2 – 3 m vysoko. Ako stavebný materiál poslúžia drobné konáriky, steblá tráv, lišajníky, srsť a perie. Samička sedí na 4 – 5 (6) vajíčkach belasej farby s červenkastými škvrnami a čiarkami 13 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat ich obaja rodičia vychovávajú 2 týždne.

Potrava

Živí sa najmä semenami stromov, plodmi ako čerešne, jarabina vtáčia, šípky, tiež púčiky ovocných stromov aj orgovánu.[8] Príležitostne konzumuje aj hmyz. Z bylín vyhľadáva semienka pŕhľavy, černíc a briez. V lete sa živí semienkami púpav, hviezdic prostredných (Stellaria media) a pastierskej kapsičky (Capsella bursa-pastoris). Zbiera aj semienka nezábudok (rod Myosotis), mliečov (rod Sonchus), štiavov (rod Rumex) a horčiakov (rod Persicaria).

Remove ads

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[14]

Hlas

Hlas "tjet tjet" občas "djü"

47 s., Anglicko, na pozadí počuť výraznejšie tieto druhy: žlna zelená, drozd čierny, oriešok obyčajný a pinka obyčajná.

Najznámejším hlasovým prejavom hýľa obyčajného je melancholické mäkké opakované pískanie djü. Skupina si udržiava kontakt hlasom tjet, tjet... tjet. Spev je tichý a cvrlikavý s chrumkavými zvukmi.[6]

Galéria

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads