Halogenid
zlúčenina kovového prvku s niektorým halogénom From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Halogenidy sú anióny halogénov (F, Cl, Br, I, At, Ts) s oxidačným číslom -1. Najčastejšie sa vyskytujú ako dvojprvkové anorganické zlúčeniny (môžu byť aj trojprvkové, ak sa spájajú s dvojprvkovým katiónom, napr. NH4F) s iným prvkom alebo radikálom, ktorý je viac elektropozitívny než daný halogenid. Ak je protiiónom vodíkový katión (H+), vznikajú halogenovodíky. Ich vodný roztok potom dáva bezkyslíkaté halogenovodíkové kyseliny, od ktorých sú halogenidy formálne odvodené. Ak je protiiónom halogénu organická zlúčenina, vznikajú organohalogenidy.
Remove ads
Názvoslovie
Podobne ako u ostatných jednoprvkových aniónov, názvy halogenidov sa tvoria príponou -id, takže existuje fluorid, chlorid, bromid a jodid.[1] Okrem toho existujú teoreticky i astatid a tenesid. Prídavné meno tvorí iný prvok z periodickej sústavy prvkov, často kov, a má koncovku podľa daného oxidačného čísla. Vo vzorci sa zapisujú v opačnom poradí, najprv prvok s kladným oxidačným číslom a potom halogenid. Napríklad v chloride sodnom má chlór oxidačné číslo -1, takže jeho názov je "chlorid", sodík má oxidačné číslo +1, ktorému prislúcha koncovka -ný. Pretože súčet oxidačných čísel sa vždy musí rovnať 0 (aby bola dodržaná elektroneutralita zlúčeniny), nie je potrebné meniť počet akéhokoľvek z prvkov zlúčeniny. Vzorec chloridu sodného je teda NaCl.
Remove ads
Príprava
Halogenidy je možné pripraviť:
- 2 Na + Cl2 → 2NaCl
- reakciou kovu s halogenovodíkovou kyselinou
- Mg + 2 HCl → H2 + MgCl2
- zrážacou reakciu solí s halogénvodíkovou kyselinou
- AgNO3 + HCl → AgCl + HNO3
- neutralizáciou kyseliny a zásady[2]
- NaOH + HCl → NaCl + H2O
- zámenou iónov[3]
- Pb(NO3)2 + 2 KI → PbI2 + 2 KNO3
Skúška na halogenidy
Rozpustné halogenidy je možné identifikovat pomocou zrážacieho testu s dusičnanom strieborným. Rozpustený anión halogenidu vytvorí nerozpustnú soľ so strieborným katiónom, ktorej farba sa mení podľa prítomného aniónu:[4]
Zrážanie halogenidov sa dá takisto využiť na ich stanovenie v argentometrickej titrácii.[3] Na identifikáciu organických halogenidov možno použiť Beilsteinov test.[3]
Použitie
Najznámejšou soľou s halogenidom je NaCl (chlorid sodný). Je to biela tuhá látka, rozpustná vo vode. V prírode sa vyskytuje ako minerál kamenná soľ (halit). Je hlavnou zložkou jedlej soli. Kuchynská soľ je zdrojom prvku dôležitého pre zdravie a funkciu celého organizmu - jódu. Do solí sa jód pridáva v malom množstve. Morská soľ sa získava kryštalizáciou morskej vody. Jej hlavnou zložkou je NaCl a používa sa tak isto na dochucovanie jedál.
Kovové halogény sa používajú v halogenidových výbojkách, napríklad v pouličnom osvetlení. Vyžadujú menej energie oproti napríklad ortuťovým výbojkám a lepšie zobrazujú farby v porovnaní s oranžovou sodíkovou výbojkou.[5][6]
Halogenidy striebra, konkrétne bromid a jodid strieborný,[7] sa používajú vo fotografických filmoch a papieroch. Keď sa film vyvolá, strieborné halogenidy sa po vystavení svetlu redukujú na kovové striebro, čím vznikne obrázok.[8]
Halogenidy sa používajú i v spájkovacích pastách, ktoré obsahujú konkrétne chlorid zinočnatý.[9]
Remove ads
Príklady
Medzi príklady halogenidov patria:
- Chlorid sodný, NaCl
- Chlorid draselný, KCl
- Jodid draselný, KI
- Chlorid lítny, LiCl
- Chlorid meďnatý, CuCl2
- Chlorid strieborný, AgCl
- Chlorid vápenatý, CaCl2
- Fluorid chlórny, ClF
Referencie
Zdroj
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads