Hrnčiarska Ves

Hrnčiarska Ves (Cserepes) je obec na Slovensku v okrese Poltár.

Hrnčiarska Ves
obec
Evanjelický kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Poltár
Región	Malohont
Nadmorská výška	236 m n. m.
Súradnice	48°25′57″S 19°51′26″V
Rozloha	25,78 km² (2 578 ha) [1]
Obyvateľstvo	936 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	36,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1285
Starosta	Ján Melicher[3] (HLAS-SD)
PSČ	980 13
ŠÚJ	514900
EČV (do r. 2022)	PT
Tel. predvoľba	+421-47
E-mailová adresa	[e-mail]
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hrnčiarska Ves
Webová stránka: hrnciarskaves.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Časti obce

Je zložená z troch miestnych častí: Maštinec, Pondelok a Veľká Suchá.

Dejiny

Neďaleko obce bolo objavené sídlisko pilínskej kultúry z doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci Veľká Suchá (Szuha) je z roku 1285. Obec sa vyvinula z osídlenia pod hradiskom. Patrila Jánokyovcom a Jákoffyovcom. Obec Pondelok sa spomína v roku 1515. Obyvatelia sa zaoberali výrobou škridiel a hrnčiarstvom. V Pondelku v roku 1769 založil Gabriel Roth porcelánku, v ktorej vyrábali majolikový riad a kachle pre panské kaštiele. Hrnčiarska Ves vznikla v roku 1964 zlúčením Veľkej Suchej a Pondelka. Obecným erbom sa stal hrniec položený na hrnčiarsky kruh. Je jediným znakom tohto typu na Slovensku.^[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol v časti Pondelok, jednoloďová renesančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1630. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1695-1697, keď bol rozšírený a v roku 1867. Interiér je zaklenutý dvoma poľami pruskej klenby a troma poľami krížovej klenby. Oltár je neoklasicistický od L. Pitta z Rimavskej Soboty z roku 1886. Centrálny obraz Premenenie Pána inšpirovaný Rafaelom je od R. Fugerta. Kazateľnica je baroková z druhej polovice 18. storočia.^[5] Fasády so segmentovo ukončenými oknami sú hladké. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou, pod ktorou sa nachádza drevená priebežná ochodza. Okolo kostola sa nachádza kamenný obranný múr.

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v časti Veľká Suchá, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1815. Kostol prešiel stavebnými úpravami v roku 1851, keď bola pristavaná veža a v roku 1910. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie je neoklasicistické z konca 19. storočia. Organ pochádza z roku 1910.^[6] V roku 1898 interiér vymaľoval J. Ádám z Rožňavy. Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.^[7]

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 
  Kostol sv. Mikuláša

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Glosius (* 1670 – † 1729), evanjelický farár, a spisovateľ
• Samuel Kollár (* 1769 – † 1830), historik
• Michal Miloslav Bakulíny (* 1819 – † 1892), úradník, národne-kultúrny pracovník, jeden zo zakladateľov Matice Slovenskej
• Eduard Kojnok (* 1933 – † 2011), rímskokatolícky duchovný, emeritný biskup rožňavskej diecézy
• Samuel Zubo (* 1948), politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Pôsobili tu

• Michal Bodický (* 1852 – † 1935), spisovateľ, publicista, člen Slovenskej národnej rady, profesor teológie a prvý slovenský dekan na Evanjelickej teologickej fakulte a miestny evanjelický farár