Industriae tuae

Industriae tuae (iné názvy: Industria tuae^[1], Dilecto filio Sfentepulcho glorioso comiti^{[pozn 1]}; po slovensky: Tvojej horlivosti, Bedlivosti tvojej^[3]; názov sú prvé zachované slová textu listu) je pápežský list (bula) pápeža Jána VIII. z júna 880, ktorý pápež poslal kniežaťu Svätoplukovi ako reakciu na veľkomoravskú delegáciu (Semižizeň, sv. Metod, Viching a iní) do Ríma. Je to najvýznamnejšia písomnosť toho obdobia, pretože v nej pápež Svätopluka kladie na roveň^[4] ostatných kresťanských (najmä teda franských) panovníkov Európy.

Pápež oslovením „Milovanému synovi Svätoplukovi, slávnemu vladárovi/druhovi (comes)“ pozdvihol Svätopluka medzi najvyšších panovníkov kresťanskej Európy.^[2]:699-711 Podobné oslovenia dostávali viacerí franskí panovníci, napr. Karolman.

Originálny text buly sa nezachoval. Jej opis je obsiahnutý v kódexe z Monte Cassina z 11. storočia vo Vatikánskom apoštolskom archíve (do jesene 2019: Vatikánsky tajný archív).

V tomto liste pápež:

• Veľkú Moravu vyhlásil za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na roveň Východofranskej ríši;
• potvrdil Metodove úlohy a funkcie;
• potvrdil, že vysvätil Vichinga za biskupa nitrianskej cirkvi;
• prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy, než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená);
• prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor;
• okrem hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny, opakovane schválil používanie staroslovienského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali aj v staroslovienskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po starosloviensky)“
• povolil, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v latinčine, pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu.

Poznámky

1. Dilecto filio Sfentepulcho glorioso comiti považuje Meřínský za názov privilégia.^[2]:699