Interdikt

Interdikt je v katolíckej cirkvi nápravný (liečebný) trest, ktorý spočíva v zákaze udeľovať alebo prijímať niektoré alebo všetky sviatosti.^[1] Od roku 1917 má výlučne osobný ráz.^[1]

Pred rokom 1917 sa mohol interdikt vzťahovať aj miesto (kostol, cintorín), na ktorom došlo k zločinu (napr. vražda) - pokým neprebehol nový proces vysvätenia.^[1]

Interdikt sa používa od 10. storočia. Napríklad v roku 1232 vyhlásil ostrihomský arcibiskup Róbert interdikt nad celým Uhorskom, kvôli hrubému zasahovaniu svetskej moci a Židov do cirkevných vecí.^[2] Obsahoval: zákaz vysluhovania sviatostí (okrem krstu a viatika), zákaz bohoslužieb (povolené len raz do mesiaca a bez účasti veriacich), zákaz cirkevných pohrebov a zvonenia.^[3]

Druhy interdiktov^[4]:

• pred rokom 1917
  • osobný
  • miestny - vzťahuje sa na miesto alebo obec
  • všeobecný - rozsiahla oblasť, štát
• po roku 1917
  • osobný

Uložený interdikt má niektoré účinky exkomunikácie.^[5] Kódex kánonov východných cirkví, ktorý je záväzný pre východné katolícke cirkvi označuje trest s podobným účikom pojmom menšia exkomunikácia.^[5]