Ivan Ljavinec

Vladyka Msgre. Ivan Ljavinec (* 18. apríl 1923, Volovec – † 9. december 2012, Žernůvka)^[2] bol čelný predstaviteľ českej gréckokatolíckej cirkvi a skrytej cirkvi. Od roku 1969 bol v Prahe kňazom obnovenej gréckokatolíckej cirkvi, s dňom osamostatnenia Česka sa stal biskupským vikárom novozriadeného gréckokatolíckeho vikariátu. Po zriadení Apoštolského exarchátu gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike 13. marca 1996 sa stal jeho prvým exarchom a titulárnym biskupom akalissenským. Exarchát zahŕňa 25 farností a 35 kňazov.

Ivan Ljavinec
titulárny biskup akalissenský
Můj Ježíši, milosrdenství[1]
Štát pôsobenia	Česko
Funkcie a tituly
1. apoštolský exarcha gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu v Českej republike
13. marec 1996 – 24. apríl 2003
Ladislav Hučko
Biografické údaje
Narodenie	18. apríl 1923 Volovec, Česko-Slovensko (dnešná Ukrajina)
Úmrtie	9. december 2012 (89 rokov)
Svätenia
Cirkev	gréckokatolícka
Rítus	byzantsko-slovanský
Kňaz
Kňazská vysviacka	28. júl 1946 (23 rokov) bl. Pavol Peter Gojdič
Biskup
Menovanie	13. marec 1996 (72 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	30. marec 1996 (72 rokov) Rím
Svätiteľ	Miroslav Štefan Marusyn
Spolusvätitelia	Giovanni Coppa apoštolský nuncius v Česku Irenej Bilyk
Odkazy
Ivan Ljavinec na catholic-hierarchy.org angl. Ivan Ljavinec
Biografický portál

Jeho nástupcom sa stal v roku 2003 Ladislav Hučko, Ivan Ljavinec bol emeritným exarchom.

Životopis

Narodil sa vo Volovci na Podkarpatskej Rusi. Jeho otec bol učiteľ, v rodine bolo 9 detí. Ljavinec maturoval na ruskom gymnáziu v Mukačeve. Teológiu študoval v Užhorode a vo Viedni, na kňaza bol vysvätený 28. júla 1946 prešovským gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom.

Pretože sa po druhej svetovej vojne nemohol vrátiť na Podkarpatskú Rus, zostal v Prešove. Stal sa sekretárom biskupa Gojdiča. Ako redaktor pôsobil v časopisoch Blahovistnik a Zorja. V septembri 1949 bol vymenovaný za špirituála prešovského kňazského seminára.

Po násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku komunistickým režimom v roku 1950 a po uväznení biskupa Gojdiča internovaný svätiaci biskup prešovský Vasiľ Hopko vymenoval Ljavinca za tajne pôsobiaceho generálneho vikára s mimoriadnymi právomocami. V roku 1955 bol Ljavinec zatknutý a roku 1956 spolu s ďalšími 16 obžalovanými odsúdený, a to na 4 roky väzenia. Pretože dostal aj zákaz pobytu v košickom a prešovskom kraji, po prepustení pracoval v Prahe v robotníckych profesiách, napríklad ako smetiar, kurič, sprievodca. Pritom pokračoval vo svojom poslaní zverenom gréckokatolíckou cirkvou. Bol blízky spolupracovník Felixa Davídka, z ktorého rúk prijal 24. marca 1968 biskupskú konsekráciu.^[3] S pražským arcibiskupom Františkom Tomáškom organizoval v roku 1968 celoštátnu petičnú akciu na obnovu činnosti gréckokatolíckej cirkvi, petícia bola úspešná.

V apríli 1969 bol vymenovaný za správcu gréckokatolíckej farnosti u sv. Klimenta v Prahe (jeho predchodcom od obnovenia farnosti v roku 1968 bol Emanuel Hlaváč). Po ustanovení českého gréckokatolíckeho vikariátu sa stal biskupským vikárom, po ustanovení českého apoštolského exarchátu sa stal prvým apoštolským exarchom Gréckokatolíckej cirkvi v Česku. Podmienečne (sub conditione) bol znovu vysvätený na biskupa 30. marca 1996 v Bazilike svätého Klimenta v Ríme.^[4]