Jaskyniar (rod)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Jaskyniar[2] (iné názvy: macarát[3], mlok, lat. Proteus) je rod obojžívelníkov z čeľade jaskyniarovité. Jeho jediným druhom je jaskyniar vodný[2] (iné názvy: macarát jaskynný[4][5], mlok jaskynný[6], jaskynný mlok[7]; lat. Proteus anguinus).
Je to slepý druh obojživelníka, endemit žijúci v podzemných vodách krasových jaskýň v Dinároch. Žije vo vodách, ktoré tečú cez rozsiahly vápencový región povodia rieky Soča blízko mesta Trieste (Taliansko), v južnom Slovinsku v juhozápadnom Chorvátsku a v Hercegovine.[8] Bol introdukovaný aj do francúzskych Pyrenejí a na severovýchod Talianska.[9] Je to jediný európsky výlučne jaskynný chordát. Miestni obyvatelia ho pre biele sfarbenie príležitostne nazývajú „ľudská ryba“[10] (doslovný preklad z slovin. človeška ribica a chorv. čovječja ribica) alebo „biela/jaskynná salamandra“.
Prvá písomná zmienka o jaskyniarovi pochádza z diela Slava vojvodine Kranjske od Valvasora, opísal ho ako dračie mláďa.[11] Jaskyniara spomenul vo svojom diele O pôvode druhov aj Charles Darwin ako príklad redukovania častí organizmu, ktoré sa nepoužívajú.[12]
Remove ads
Opis
Tento živočích je známy svojou adaptáciou na život v úplnej tme a v podzemnom afotickom prostredí. Jeho oči nie sú dokonale vyvinuté, je čiastočne slepý (na svetlo je citlivý), ale ostatné zmysly má zlepšené, hlavne čuch a sluch, dokáže detegovať vibrácie, má chemoreceptory a elektroreceptory. V pokožke nemá pigment, jeho sfarbenie je biele až ružovkasté, môže byť sivé alebo aj žlté.[13] Na rozdiel od väčšiny obojživelníkov je jaskyniar výlučne vodný živočích. Vodu nikdy neopúšťa, vo vode spí, kŕmi sa a rozmnožuje.[13] Žije v jemne nakyslej sladkej vode s vysokým obsahom kyslíka. Teplota vody je v rozmedzí od 5 do 15 °C.[9]
Na predných končatinách má tri prsty ale na zadných iba dva.[10] Je to neotenický druh, čiže je pohlavne dospelý už v larválnom štádiu.[14] Už v larválnom štádiu má veľké vonkajšie žiabre červenej farby. Tie mu ostávajú po celý život. Má dlhý chvost a ploskú podlhovastú hlavu. Dorastá do 20 – 30 cm.[13]
Remove ads
Potrava
Živí sa rôznonôžkami, larvami hmyzu a ďalšími malými bezstavovcami. Požiera aj detrit.[15] Korisť v tme loví pomocou chemoreceptorov, je citlivý na zvukové vlny a vibrácie.[16]
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie nie je sezónne a závisí od stability biotopu v ktorom sa nachádzajú.[10] Počas rozmnožovania sú samci teritoriálni a agresívne bránia svoje územie.[9] Samec vábi samičku pachom, ktorý k nej umiestni kývaním chvosta. Potom pred samičku umiestni spermie, ktoré samica zachytí kloakou. Po oplodnení samička pripevní na kamene alebo kmene cca 70 až 100 vajíčok.[13] Vajíčka stráži samica. Samica môže spermie uložiť v kloake (spermathecae) aj na viac ako 6 mesiacov a tým proces oplodnenia oddialiť. Dokážu sa rozmnožovať aj rodením živých mláďat (viviparia).[10][15] Ich rozmnožovací cyklus je veľmi pomalý, pária sa cca. každých 12 rokov.[9]
Vnútorná systematika
Druh sa podľa niektorých autorov delí na dva poddruhy[17]:
- Proteus anguinus anguinus (Laurenti, 1768): Toto je základný poddruh.
- Proteus anguinus parkelj (Sket & Arntzen, 1994): Tento poddruh žije v menej extrémnom prostredí. Obýva teplejšie a povrchové vody.[15] Má väčšie oči, kratšiu hlavu a viac pigmentu. Vyskytuje sa v regióne Bela Krajina na západe Slovinska.[18][19].
Podľa iných názorov je taxón parkelj integrálnou súčasťou druhu Proteus anguinus, nie je teda poddruhom. [9][20]
Remove ads
Referencie
Iné projekty
Zdroje
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads