Jorge Amado

Jorge Leal Amado de Faria (* 10. august 1912, Itabuna, Brazília – † 6. august 2001, Salvador^[1]) bol brazílsky spisovateľ.

Jorge Amado
brazílsky spisovateľ
Jorge Amado v roku 1935
Osobné informácie
Narodenie	10.08.191210. august 1912
	Itabuna, Brazília
Úmrtie	6. august 2001 (88 rokov)
	Salvador, Brazília
Manželka	Zélia Gattai
Deti	Paloma
Dielo
Žánre	román
Podpis
Odkazy
Jorge Amado na jorgeamado.com.br/
	Jorge Amado (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Životopis

Narodil sa ako syn majiteľa kakaovej plantáže na farme Ferradas v okrese Itabuna v brazílskom štáte Bahia.^[2] Keď mal jeden rok, rodina sa kvôli epidémii kiahní presťahovala do neďalekého mesta Ilheus, kde trávil celé detstvo. Jezuitskú školu a gymnázium študoval v meste Salvador. Počas štúdia začal písať a dostal sa do literárnych kruhov. Pomáhal zakladať Akadémiu rebelov.

Jeho prvý román Krajina karnevalu (O país do carnaval) vyšiel v roku 1931. V roku 1933 sa oženil, v rovnakom roku vyšiel jeho druhý román Kakao (Cacau).

Roku 1935 ukončil úspešne štúdium práva na vysokej škole v Rio de Janeiro. Ako aktívny člen Brazílskej komunistickej strany bol donútený v roku 1941 emigrovať do Argentíny a potom do Uruguaja. Späť sa vrátil v roku 1944. V tom istom roku sa rozviedol.

Roku 1945 kandidoval úspešne do brazílskeho Národného zhromaždenia za komunistickú stranu. Navrhol dodnes platný zákon o náboženskej slobode. V tom istom roku sa druhýkrát oženil. Jeho manželka Zélia Gattai (* 1916) bola dcérou talianskych prisťahovalcov.

Roku 1947 bola Brazílska komunistická strana zakázaná a Amado bol nútený s celou rodinou emigrovať. Od 1950 do 1952 žil v Česko-Slovensku, kde sa narodila jeho dcéra Paloma.

Zomrel 6. augusta 2001 v Salvadore. Jeho popol bol uložený na záhrade jeho domu na ulici Alagoinhas v deň jeho nedožitých 89. narodenín.

Verejné ocenenie

Casa de Jorge Amado (modrý dom vpravo) na Largo do Pelo, Salvador. V súčasnej dobe sídlo Nadácie Jorga Amada

• Medzinárodná Stalinova cena mieru (Sovietsky zväz, 1951)^[3]
• Latinidad (Francúzsko, 1971)
• Nonino (Taliansko, 1982)
• Dimitrovova cena (Bulharsko, 1989)
• Cena Pabla Nerudu (Rusko, 1989)
• Premio Etruria de Literatura (Taliansko, 1989)
• Cino del Duca (Francúzsko, 1990)
• Mediterráneo (Taliansko, 1990)
• Cena Luísa de Camões (Brazília-Portugalsko, 1995)
• Cena Ministerstva kultúry (Brazília, 1997)

Dostal titul člena čestnej légie v Argentíne, Čile, Španielsku, Francúzsku, Portugalsku a Venezuele. Bol doktorom honoris causa na univerzitách v Brazílii, Portugalsku, Taliansku, Izraeli a Francúzsku.

Dielo

Napísal viac ako 30 románov a divadelných hier, niektoré boli sfilmované. V jeho románoch je silný sociálny náboj, napr. popisoval boj o pôdu, vykorisťovanie robotníkov, pracujúcich na kakaových plantážach, všadeprítomnú chudobu^[4] a politickú moc, vykresľoval Brazíliu ako zmes kultúr a etník.

Anna Seghersová ho považovala za "brazílskeho Balzaca".^[5] Od roku 1961 bol členom Brazílskej literárnej akadémie (Academia Brasileira de Letras).^[6]