Južnoslovanské jazyky

Južnoslovanské jazyky^[1][2] (staršie: južné slovanské jazyky^[3], juhoslovanské jazyky^[4][3] - ale porovnaj juhoslovanské jazyky) sú vetva slovanských jazykov. Vyskytujú sa na Balkánskom polostrove. Hovoria nimi južní Slovania.

Južnoslovanské jazyky: politická mapa

     slovinčina

     chorvátčina

     bosniačtina

     čiernohorčina

     srbčina

     macedónčina

     bulharčina

Juhoslovanské jazyky: nárečové kontinuum

Toto je článok o južnoslovanských jazykoch všeobecne. O starší zriedkavý názov srbochorvátčiny pozri srbochorvátčina.

Členenie

južnoslovanské jazyky:^{[2][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16]}

• západné južnoslovanské jazyky (západojužnoslovanské jazyky, juhozápadoslovanské jazyky):
  • slovinčina v širšom zmysle:
    • slovinčina v užšom zmysle
    • vindčina - jazyk malej časti rakúskych Slovincov, silno ovplyvnený nemčinou^[5][17]
    • (†) prekmurčina (východná slovinčina, panónska slovinčina, zámurčina, vendčina) - jazyk uhorských Slovincov
    • resijčina (rezjančina,^[18] reziančina, rozajančina, ako nárečie: resijská/rezjanská/rezianská/rozajanská slovinčina) - v Taliansku; niekedy považovaná za slovanský jazyk nesúvisiaci so slovinčinou^[5][19][20]
  • bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina (bosniačtina-chorvátčina-srbčina, srbčina-chorvátčina-bosniačtina, srbčina-chorvátčina, srbochorvátčina, chorvátosrbčina, stredojužnoslovančina, stredné južnoslovanské jazyky, centrálny južnoslovanský diasystém; zastarano: ilýrčina, juhoslovančina, južnoslovančina; ako súčasný štandardný jazyk aj: štandardná novoštokavčina, štokavčina^[21]):
    • srbčina (srbský variant srbochorvátčiny)
    • †slavenosrbčina (slovanskosrbčina) - zmes srbčiny a ruskej redakcie cirkevnej slovančiny (ruskoslovanského jazyka); niekedy považovaná za súčasť srbčiny
    • čiernohorčina - staršie považovaná za súčasť srbčiny
    • bosniačtina (bosniančina) - staršie považovaná za súčasť srbčiny
    • chorvátčina v širšom zmysle (= chorvátsky variant srbochorvátčiny):
      • chorvátčina v užšom zmysle - t. j. západná časť štokavských nárečí a (dnešný či historický) spisovný jazyk na nich založený
      • kajkavčina (ako nárečie: kajkavské nárečia) resp. kajkavský literárny jazyk ^[22][23][24] - prechod medzi chorvátčinou v užšom zmysle a čakavčinou na jednej strane a slovinčinou na strane druhej; od stredoveku do začiatku 19. storočia niekedy považovaná za súčasť slovinčiny^[25]; v 18. a na zač. 19. storočia niekedy označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)^[26][25][27]
      • čakavčina (ako nárečie: čakavské nárečia) - dnes na Istrii a jadranských ostrovoch, v stredoveku aj v južnom pevninskom Chorvátsku; v stredoveku a ranom novoveku označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)
      • † zmes čakavčiny a chorvátskej (čakavskej) redakcie cirkevnej slovančiny - v stredovekom Chorvátsku; existencia sporná ^[28][16]
      • burgenlandská chorvátčina (=gradiščanská chorvátčina)^[29] - z čisto jazykového hľadiska väčšinou spadá pod čakavské nárečia, ale sčasti aj štokavské a kajkavské nárečia
  • moliská slovančina (molizská/molisanská/molizanská slovančina, ako nárečie: moli(z)ská/molisanská/molizanská chorvátčina) - v Taliansku; často považovaná za nárečie chorvátčiny
• torlačtina (ako nárečie: torlacké nárečia, prizrensko-timocké nárečia, šopské nárečia) - tvorí prechod medzi srbčinou a bulharčinou (a teda západnými a východnými južnoslovanskými jazykmi), často sa považuje za nárečie srbčiny^[30][5]
• východné južnoslovanské jazyky (východojužnoslovanské jazyky, juhovýchodoslovanské jazyky; zastarano: bulharčina v širšom zmysle):
  • bulharsko-macedónske jazyky (macedónsko-bulharské jazyky, balkánskoslovanské jazyky^[31][32], bulharské jazyky^[33]):
    • bulharčina v užšom zmysle
    • pomáčtina^[5][33] - často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
    • banátska bulharčina^[34] - v Banáte; často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
    • macedónčina - staršie považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
    • egejská macedónčina^[35] - v Grécku; často považovaná za súčasť macedónčiny
  • †staroslovienčina a cirkevná slovančina - zaradenie do južnoslovanských jazykov nie je isté, pretože staroslovienčina sa dá tiež považovať za podobnú praslovančine^[11]

Prechod medzi západoslovanskými a južnoslovanskými jazykmi tvorila †panónčina (=panónska slovančina) - pozri napr. v článku západoslovanské jazyky.

V minulosti niektorí autori (napr. Czambel) považovali aj slovenčinu za (pôvodom) južnoslovanský jazyk, ktorý bol neskôr počeštený a prípadne popoľštený.^[36]

Charakteristika

Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:^[37]

• Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesa byti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: chorvátčina: pisat ću, napisat ću, budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam.
• Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: chorvátčina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den; macedónčina: star, postar, najstar.
• Formant –ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtine pán – pánové). Macedónčina: den - denovi.
• Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum