Kniha sudcov

Kniha sudcov^{[pozn 1]} alebo Sudcovia^{[pozn 2]} (skratka Sdc alebo Sud) je jedna z kníh Starého zákona. Je pomenovaná podľa 12 hlavných postáv, ktorých úlohou bolo oslobodiť izraelský národ a viesť ľud v mene Božom.

Členenie sudcov

Sudcovia sa členia na veľkých a malých:

• 7 veľkých sudcov (= charismatickí vodcovia vojsk izraelistických kmeňov alebo kmeňových zväzov v predkráľovskej dobe) : Otoniel (Otníél), Aod (Éhúd), Debora a Barak (Bárák), Gedeon (Gideon), Jefte a Samson (Sdc 2, 6 – 3, 6). Samson sa zaraďuje medzi sudcov ale sudcom nebol.
• 6 malých sudcov (=ozajstní sudcovia): Samgar (Šamagar), Tola (Tólá), Jair (Jáír), Abesan (Ibcán), Ehialon (Élón) a Abdon (Ábdón) (Sdc 10, 1 – 5; 12, 8 – 15)

Malí sudcovia sú v Knihe sudcov spomínaní iba pomerne stručne.

Sudcovia pôsobili asi medzi r. 1200 – 1000 pred Kr.

Obsah Knihy sudcov

Jozue z knihy Jozue neustanovil svojho nástupcu. Keď vymreli všetci, čo sa pamätali na Božie zázraky v púšti, ľahko sa Izraeliti začali priateliť s pohanmi a odvrátili sa od Boha. Ten ich potrestal útlakom iných národov. Keď sa spamätali kajali sa, Jahve (Boh) im poslal sudcov, ktorí ich mali oslobodiť. Obdobie sudcov trvalo skoro 400 rokov (asi 1400 – 1050 pred Kr.) a bolo jedným z najtemnejších období v histórii Izraela.

Kniha sudcov obsahuje aj príbeh zaujatia vlasti (Sdc 1,1 – 2,5), príbeh o pokuse Abimelecha o vytvorenie štátu (Sdc 9) a príbeh rodu Danovho (Dánovho) (Sdc 17 – 18) a Benjamínovho (Sdc 19 – 21).

Medzi literárne druhy, ktoré kniha obsahuje patria zoznamy^[1], historické rozprávania^[2], poetické state (napr. Deborina pieseň^[3]), stará tradícia o jednotlivých kmeňoch^[4] a pod.

Poznámky

1. Názov Kniha sudcov je používaný v slovenskom rímskokatolíckom a ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Sdc.
2. Názov Sudcovia je používaný v slovenskom evanjelickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Sud.