Komatiit

Komatiit je vyvretá ultrabázická hornina, vyznačuje sa vysokým obsahom horčíka, najmä v MgO a väčšinou aj typickou spiniflex štruktúrou. Zdrojová magma komatiitov pochádza zo zemského plášťa.

Komatiit vyvreté horniny
Komatiit zo zelenokameňového pásma Abitibi blízko Englehartu v Kanadskej provincii Ontario. Vzorka je asi 9 cm veľká. Viditeľné sú kryštály olivínu, spiniflexová štruktúra nie je prítomná.
Zloženie
Hlavné minerály	olivín, pyroxény, anortit
Akcesórie	chromit
Vlastnosti
Textúra	fluidálna až bochníková,
Farba	tmavosivá, čierna až čierno zelená
Hustota	2,748[1] kg/dm3
Geovedný portál

Ako prví popísali horniny komatiitového zloženia v roku 1969 M.J. a R.P. Viljoenovci z Južnej Afriky. Názov je odvodený od rieky Komati.

Zloženie

Kamatiity sa obyčajne definujú na základe geochemického zloženia. Z mineralogického hľadiska sú tvorené hlavne forsteritickým olivínom, kalcitickým a často aj chrómovým pyroxénom, anortitom a chromitom.

Od ostatných bázických a ultrabázických hornín ako sú pikrity a ankaramity alebo vysokomagneziálne bazalty sa komatiity odlišujú obsahom MgO, ktorý je v nich vyšší ako 18%^[2] (pri prepočte na bezvodý základ)^[3]. Termín komatiit sa vzťahuje iba na vulkanické prípadne hypoabysálne horniny, teda nie na kumulátové horniny. Vo väčšine (ale nie vo všetkých) komatiitov sa nachádza charakteristická spiniflex štruktúra. Sú v nej prítomné veľké skeletálne, ihličkovité alebo dendritické kryštály olivínu alebo pyroxénu, ktoré sú uložené v jemnozrnnom agregáte klinopyroxénov alebo divitrifikovanom vulkanickom skle^[4]. Textúra spoľahlivo odlišuje komatiity od podobných ultrabázických hornín ako sú memječity a pikrity.^[2] Komatiity sa tiež vyznačujú pomerne vysokým pomerom obsahu CaO/Al₂O₃ (> 1) a veľmi nízkým obsahom alkálií (< 0,9% K₂O)^[3].

Vznik

Tavenina, z ktorej vznikali komatiity dosahovala teplotu okolo 1600 °C.^[5] Dnes nie sú známe žiadne obdobné výlevy. Na rozdiel od iných na horčík bohatých hornín, veľký obsah Mg v hornine nevznikal hromadením kryštálov olivínu v bazaltovej tavenine s normálnym chemizmom (ako napr. pikrit) ale rýchlou kryštalizáciou olivínu z Mg-bohatej taveniny, čoho dôkazom je spiniflex štruktúra.

Využitie

Komatiity sú zdrojom rúd niklu, medi, chrómu a platiny, tzv. PGE mineralizácie. Tvoria ložiská niklu typu Kambalda (západná Austrália), podobné sa nachádzajú v pásme Cape Smith v Kanade.

Výskyt

Komatiity sa vyskytujú hlavne v archaických (asi 2,5 miliardy rokov starých) komplexov, oveľa menej má proterozoický vek (2,5-2 miliardy rokov staré). Najznámejšia lokalita, ktorá dala hornine meno sa nachádza v barbertonskom zelenokameňovom pásme vo formácii Komati^[6]. Jediné fanerozoické (mladšie ako 0,5 miliardy rokov) komatiity sú známe z kolumbijského ostrova Gorgona a sú asi 90 miliónov rokov staré (krieda)^[7].