Koruna (Rakúsko-Uhorsko)
Mena From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Koruna (nem. Krone; maď. korona; nesprávne aj rakúsko-uhorská koruna) bola mena Rakúsko-Uhorska od roku 1892 do roku 1918. Rakúsko-Uhorsko bola dualistická monarchia Predlitavska (Rakúska) a Zalitavska (Uhorska). Každý štát mal pre spoločnú menu svoj vlastný oficiálny názov, v Rakúsku Krone, v Uhorsku korona. Jedna koruna sa skladala zo 100 menších jednotiek, ich oficiálny nemecký názov bol Heller (teda halier), maďarský fillér.

Remove ads
Charakteristika
Korunové mince sa vydávali osobitne pre Uhorsko ("uhorská koruna") a pre Rakúsko ("rakúska koruna"). Papierové peniaze boli spoločné. Príznačný pre národnostné pomery v Rakúsko-Uhorsku bol výzor papierových peňazí. Na jednej strane bol text v nemčine a zároveň v jazykoch ostatných národov Predlitavska, na druhej strane bankovky bol text iba v maďarčine (jazyky národov Zalitavska vrátane slovenčiny chýbali).
Remove ads
Dejiny meny
Do konca roku 1891 sa v Rakúsko-Uhorsku používal ako mena zlatý rakúskej meny (zlatník, zlatka, gulden). Koruna vychádzala zo zlatého v pomere 1 zlatý = 2 koruny. V obehu však zlatky a grajciare ostali ešte niekoľko rokov. 1. svetová vojna znamenala rozpad Rakúsko-Uhorska. Meny novovzniknutých nástupníckych štátov sa nazývali tiež koruna, koruna česko-slovenská, rakúska koruna, maďarská koruna a koruna Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (dnes už žiadna z týchto mien neexistuje). Niektoré územia Rakúsko-Uhorska pripadli susedným štátom (Rumunsku, Poľsku, Taliansku, Ukrajine) a začali sa používať národné meny týchto štátov.
Remove ads
Rakúske mince
Referencie
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads