Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
vrch vo Vysokých Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Krátka[1] (2 374,5 m n. m.[2]) je rozložitý uzlový vrch v Tatrách. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne 21 km severozápadne od Popradu.[3]
Remove ads
Poloha
Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso a západne ležiace Podbanské, juhozápadne sa nachádza Východná, južne Važec, Štrba a Tatranská Štrba a juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Važecká dolina.[3]
Remove ads
Opis
Krátka leží v krivánskej rázsoche, vedúcej od severozápadu z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na juhozápad na dominantný Kriváň (2 495 m n. m.). Krátka má tri vrcholy: Západný, Prostredný (hlavný) a Východný. Od Ostrej ju oddeľuje Nefcerské sedlo, od Kriváňa Špára. Na sever spadá do Nefcerskej doliny, na juhozápad do Krivánskeho kotla a na juhovýchod do Doliny Suchej vody. Do Krivánskeho kotla k plesu viedla turistická značka, zrušená v roku 1980. Na juh vysiela pomerne dlhý a členitý Jamský hrebeň, v ktorom sa od severu nachádza: Veľká Jamská veža, dve Prostredné Jamské veže, Jamské zuby, dve Predné Jamské veže, dve Krátke veže, Krátka vežička, Krátka kopa, dve Jamské vežičky a dve Jamské kopy. „Dve“ značí vždy severný a južný vrchol.[5]
Severne sa nachádza dolina Nefcerka s Nižným Terianskym plesom, ktorým voda z tejto časti hrebeňa odteká Nefcerským potokom do Belej. Juhovýchodne sa nachádza Suchá dolina a juhozápadne Važecká dolina s Krivánskym Zeleným plesom, odkiaľ voda smeruje do Bieleho Váhu.[2]
Severným smerom sa nachádza Veľká kopa (2 052 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.) a Terianska veža (2 374 m n. m.), východným Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.) a Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), južným Predné Solisko (2 117 m n. m.), Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Jamská kopa (2 079 m n. m.) a Jamy (1 572 m n. m.) a západným Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Krížna (2 038 m n. m.) a Predný Holý vrch (1 984 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Kozie chrbty a časť Oravských Beskýd.[7]
Remove ads
Prístup
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník.[3]
Niekoľko horolezeckých výstupov
- 1903 Prvý výstup K. Englisch a P. Spitzkopf z Doliny Suchej vody cez Vyšnú Jamskú priehybu, I.
- 1906 Prvý zimný výstup P. Havaš Horníček.
- 1907 Prvý úplný prechod Jamského hrebeňa A. Martin a J. Franz st., miestami III.
Cesty do obťažnosti V+ (Prostredná Jamská veža) viedli na veže v Jamskom hrebeni.
Galéria
Ten istý pohľad, Krátka medzi tmavými Furkotskými vežami a Kriváňom.
Krátka vľavo od masívneho Kriváňa, oddelené Špárou.
Pohľad z Kriváňa na Jamský hrebeň nad Krivánskym Zeleným plesom.
Referencie
Iné projekty
Pozri aj
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads