Kremenec (hornina)

Kremenný arenit alebo kremenec alebo ortokvarcit je spevnená usadená hornina, typ pieskovca s viac ako 95% kremenných zŕn.

Kremenec Usadená hornina
Kremenec sivej farby s typickou zrnitou textúrou, zbierky USGS.
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň
Akcesórie	ílové minerály, muskovit, ťažké minerály
Vlastnosti
Textúra	zrnitá, všesmerná
Farba	biela, sivastá, žltkastá, červenkastá
Geovedný portál

Zloženie a vlastnosti

Kremence patria medzi zrelé sedimenty, veľkosť ich veľmi dobre opracovaných zŕn sa pohybuje od 2 do 0,05 mm. Obsahujú hlavne kremenné zrnká, ktoré tvoria až 95% všetkých zŕn^[1]. Farba je svetlá od sivej cez žltkastú po červenkastú. Štruktúra zvykne byť zubovitá až mozaikovitá. Tmel býva kremitý.

Vznik

Ordovické kremence Swan Peak, blízko Tony Grove Lake, Cache County, Utah, USA.

Vznikajú v plytkom morskom - pobrežnom alebo riečnom prostredí s vysokou dynamikou alebo sú to eolické sedimenty. Podstatné je aj intenzívne prekremenenie - vylúhovanie nestabilných zŕn^[2], vápnitých, ílovitých a kremitých sedimentov^[3]. Pri prekremenení dochádza k spojeniu kremitého cementu so zrnami kremeňa, tak že je opticky kontinuitne orientovaný. Pri silnej litifikácii kremencov dochádza k intersticiálnemu rozpúšťaniu zŕn na miestach ich vzájomného styku. Petrologická zrelosť je dôsledkom veľmi dokonalej chemickej alebo mechanickej erózie, pravdepodobne i viacnásobného prepracovania počas trasportu. K ich vzniku mohlo dôjsť viacnásobným zvetraním a opätovným usadením na inom mieste vo viacerých cykloch^[1].

Výskyt

Kremenec obalovej série tatrika, Donovaly, Nízke Tatry.

Pomerne veľkú hrúbky kremenných arenitov sa nachádzajú na viacerých miestach USA a Kanady. Časté sú tiež vo viacerých oblastiach severoeurópskych a východoamerických kaledónskych pohorí. Odzrkadľujú tu dlhé etapy kratonizácie, alebo krátke obdobia tektonickej stabilizácie po orogénnych udalostiach^[1]. Známe sú ich geomorfologické prejavy v Južnej Amerike, kde tvoria známe stolové hory (tzv. tepuy). V niektorých sa vyvinuli i jaskyne. Kremence v Českom masíve tvoria skalecké a drabovské souvrstvie pražskej panvy, neogénne uloženiny pri Lounách, Moste a Zlivi^[4].

V Západných Karpatoch sú permoskýtske (vrchný perm a spodný trias) kremence typickou horninou obalových sérií jadrových pohoriach, kde často nasadajú priamo na granitoidné masívy. Tieto svetlosivé, ružové, červené kremence, kremenné pieskovce a arkózové pieskovce tvoria lúžňanské súvrstvie. Možno ich nájsť v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Tribeči, Veľkej a Malej Fatre, Vysokých a Nízkych Tatrách^[3] a v západnej časti Slovenského rudohoria. Vyskytujú sa tiež v súvrství karpatského keupru (norik), v niektorých plytkovodných tatrických obalových jednotkách sa našli aj polohy vrchnotriasových a spodnojurských kremencov (tomanovské súvrstvie).

Použitie

Ako pomerne tvrdá hornina sa používajú na kamenivo, betóny a pri stavbe ciest^[2].