Kuvik obyčajný - Wikiwand

Kuvik obyčajný alebo kuvik plačlivý^[3] (lat. Athene noctua) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva extenzívne obhospodarované poľnohospodárske oblasti palearktickej oblasti. Na Slovensku je to stály druh nížin a kotlín. Hniezdenie bolo dokázané v 33,30 % mapovacích kvadrátov.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvik obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je považovaná za stabilnú, nie sú zaznamenané poklesy populácií ani závažné hrozby. Populácia v Európe je stabilná.^[1]

Rýchle fakty Stupeň ohrozenia, Vedecká klasifikácia ...

Remove ads

Opis

Ako jedna z mála sov je prispôsobený na život na zemi. Je to efektívny nočný lovec, loví hmyz a malé stavovce. Jeho nohy sú prispôsobené na hrabanie a úchop. Má dva prsty oproti ostatným dvom. Jeho nohy sú dlhšie a pomáhajú mu v chôdzi a pri hľadaní potravy na zemi.^[5]

Váži 145 až 155 g, vysoký je 17,5 až 23,5 cm. Rozpätie krídel 50 až 60 cm. Dožíva sa 10 rokov.^[5] Vo voľnej prírode dosial maximálny vek skoro 16 rokov, v zajatí 18.^[6]

Remove ads

Hlas

Kompilácia rôznych hlasov

1 min. 6 s, 0 - 40 s rôzne varovné hlasy, od 40. s revírny hlas

Kuvik má bohatý hlasový repertoár minimálne 18 rôznych zvukov, ktoré sa rôzne kombinujú a miešajú a tým dosiahne až 40 rôznych hlasových prejavov. Väčšinu z nich používajú obe pohlavia, existujú len tri typicky samčie hlasy a dva, ktoré počuť len od samičiek.^[6]

Samec sa ozýva revírnym hlasom „gúg“. Je to jasný a stúpajúci zvuk. Medzi jednotlivými volaniami dodržuje pauzu niekoľko sekúnd. Za minútu zvyčajne opakuje 12 – 20 slabík. Dĺžka jedného zvolania trvá 0.7 – 0.8 s. maximálne do 1 s. Človek počuje tento hlas do vzdialenosti asi 600 m. Samček pritom rád sedáva na vyvýšených miestach. Pritom, ako volá, sa mu nafúkne hrdlo a ukáže sa jasná biela farba hrdla, čo dopĺňa akustický signál aj optickým.^[6] Pri vyššom stupni vzrušenia sa hlas mení na opakované „kwíu“.^[7]

Aj samička vydáva revírny hlas, avšak znie vyššie^[7] kratšie, drsnejšie a len málokedy opakuje viac ako 5 slabík.^[6] V čase toku volajú samček aj samička spolu.^[6]

Jednoduchá forma revírneho hlasu, znie ako „úk“, takisto znie jasno a takisto stúpa. Nevydávajú ho v sériach a jeho funkcia je vábenie, nazýva sa kontaktný hlas.^[7]

Samček má špeciálny hlasový prejav, ktorý slúži na ukazovanie hniezdnej dutiny a lákanie samičky ku kontrole.^[6]

Samička vydáva nosový zvuk „gek.gök.gök.gök“, ktorým povzbudzuje mláďatá aby si zobrali potravu. Samček sa asi od 10. dňa po vyliahnutí mláďat tiež podieľa na kŕmení a ozýva sa podobne.^[6]

Mláďatá ale aj adultné jedince majú žobravé hlasy.^[6]

Ak je kuvik vyrušený, volá ostrým „kwiff-kwiff-kwiff-kwiff.....“ používajú ho obe pohlavia, rovnako ako aj varovné hlasy „kekek“, krátke „kyu“^[7] rôzne ďalšie. Okrem toho aj klepanie zobákom, ako ostatné druhy sov.^[6]

Remove ads

Výskyt a stav na Slovensku

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 - 1 000, zimujúcich jedincov 2 000 - 3 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:nt, LR - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.^[8] V roku 2014 VU C1 - zraniteľný.^[2]^[9]^[10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.^[4]

Biotop

Kuvik obyčajný obýva otvorenú krajinu so skupinami stromov a krov, kamenistú krajinu, púšte a polopúšte, oázy, pasienky s roztrúsenými stromami, s ruinami, sady so starými ovocnými stromami. Skupiny hlavových vŕb pri potokoch, parkovitú krajinu, pri farmách a stodolách. Vyhýba sa lesným komplexom. Je rozšírený v rôznych nadmorských výškach, od brehov mora až po 4 600 m n. m. v Himalájach. V podmienkach Európy zvyčajne vystupuje do 700 m n. m., v Španielsku do 1 100 m n. m..^[7]

Remove ads

Hniezdenie

Počas hniezdenia samček kuvika obyčajného označuje svoj revír aj možné miesto hniezdenia teritoriálnym volaním. Často spolu so samičkou volajú spolu v blízkosti budúceho hniezda. V okolí hniezda sa aj pária na nekrytých miestach, ako múr, skalka, holý konár a podobne. Samotné hniezdo je v stromových, skalných alebo zemných dutinách. Obľubuje bútľaviny v stromoch po odpadnutých konároch, dutiny v hlavových vŕbach. Prijíma aj umelé hniezdne búdky. Zemné dutiny môžu byť opustené nory cicavcov alebo dutiny v termitiskách. Hniezdo býva od 0 do 10 m výšky.

Približne týždeň až dva pred začiatkom znášania si pripravia hniezdnu kotlinku. Samička potom znáša každý druhý deň. V znáške býva 3 - 6 vajec. Vajíčka sú položené priamo na holý spodok kotlinky. Samička zasadne ešte pred znesením posledného vajíčka. Samec sa nezúčastňuje inkubácie, zabezpečuje potravu pre samičku.^[7]

Vajíčko a mláďa

Inkubácia trvá 22 – 28 dní. Mláďatá sa liahnu slepé, oči sa im otvárajú vo veku 8 – 10 dní. Samička je prvý pri mláďatách, kŕmi ich potravou, ktorú prináša samček. Mláďatká opúšťajú hniezdo po 35 dňoch. Po vyletení ich kŕmia obaja rodičia. Vo veku 38 – 46 dní už vedia preletieť kratšiu vzdialenosť a keď už majú 2 – 3 mesiace opúšťajú rodičovské teritórium a sú samostatné. Pohlavne dospievajú skôr ako dosiahnu vek 1 rok.^[7]

Zvyčajne hniezdia len raz za rok, príležitostne aj dvakrát, ak je dostatočná ponuka potravy.^[7]

Remove ads

Potrava

Kuvik sa živí stavovcami aj bezstavovcami. Spektrum je široké, uloví dvojkrídlovce, ucholaky, chrobáky, motýle, blanokrídlovce, dážďovky, svrčkovité, rôzne druhy drobných hlodavcov, malé druhy vtákov, obojživelníky i plazy. Hlavnú zložku jeho potravy tvoria drobné stavovce o veľkosti 10 - 30 g, v strednej Európe najmä hraboš poľný.

Ochrana

Hniezdne búdky určené pre kuvika

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[11]

Vo svojom rozsiahlom areáli výskytu sú oblasti, kde dosahuje vyššie početnosti, no v podmienkach strednej Európy sú jeho stavy ohrozené pesticídmi^[7], insekticídmi^[4] a rodenticídmi.^[4] Moderné poľnohospodárstvo ničí jeho biotop^[4]^[7], napríklad staré vysokokmenné sady a hlavové vŕby pri vodách. Často sú aj zrazené pri cestách alebo majú veľké straty pri tvrdých zimách s veľkým množstvom napadaného snehu.^[7] Kuna skalná je významný predátor, pretože žije na rovnakých lokalitách.^[4]

Ukázalo sa v praxi (Nemecko, Anglicko, Francúzsko a Holandsko)^[4], že sa dajú zvyšovať ich stavy pomocou špeciálnych búdok, ktoré majú podlhovastý tvar, dlhé sú asi 1 m, vchod majú vpredu vo forme extentricky umiestnenej diery a umiestňujú sa zavesením na vodorovné konáre v extenzívne využívaných sadoch.^[7]